Svetová výstava psov v Dortmunde 31. 5. 2003

Začiatkom tohto roka vznikol nápad - zorganizovať "medzinárodnú" česko-slovenskú expedíciu do Nemecka na svetovú výstavu psov v Dortmunde. Od nápadu po realizáciu nebolo ďaleko, stačilo poslať prihlášky, zaplatiť nemalé poplatky a zabezpečiť dopravu.

Čo sme si zaumienili, to sme aj dosiahli a tak sme sa 29.5. vydali na niekoľkodňovú výpravu v zložení:
Afrika Gora Monte (maj. Martina Babíková) za slovenskú časť osádky 

 

 

a českú stranu reprezentovali 
 
Eliška Adam
ů
v hrádek, Blondy od Červené skály (maj. oboch Andrea Černá) a Bernard Adamův hrádek (maj. Radek Kubík)

Cestovali sme celú noc, čo bolo dosť náročné hlavne pre ľudskú časť posádky, psíci väčšinu cesty spokojne prespali.
Ráno sme dorazili do Dortmundu, ubytovali sme sa v hoteli, kde bol psom vstup povolený bez vodítka, bez košíka a dokonca bez poplatkov za ubytovanie. Psy sa správali vzorovo, ihneď si získali priazeň personálu aj hostí. Kým sme nosili veci z auta na izby, Eliška sa prejavila ako veľmi samostatná v duchu hesla: vojak sa stará -vojak má. Na prvom poschodí objavila otvorené dvere s nápisom "privat" a nikým (ani nami) nepozorovaná sa vydala na prieskum. Po čase sme ju začali hľadať a zašli sme aj do onoho privatu, kde nikto nebol, zato tam však bola veľká kuchyňa, kde sa varilo pre miestnu reštauráciu. Eliška odtiaľ vyšla na zavolanie veľmi spokojne sa oblizujúc. Už sa nikdy nedozvieme, na čom si tam pochutnávala, môžeme sa len domnievať podľa toho, čo z nej na druhý deň vyšlo, že sa obslúžila veľkým kusom salámy aj s obalom, prípadne nejakou dobrou teľacinkou, pretože keď sme si chceli niečo objednať na obed, čašníčka povedala, že majú všetko okrem jedál z teľaciny.

Poobede sme sa vydali hľadať výstavisko a stopnúť si čas, za ktorý sa tam dostaneme, aby sme to ráno zvládli aj s časovou rezervou. Mali sme len malé útržky mapy z počítača, tak to bolo občas zábavné, ale všetko sme zvládli. Poobede sme na hoteli dospali precestovanú noc a večer sme prijali pozvanie na párty nemeckého klubu hovawartov. Organizátor nás veľmi srdečne privítal a zoznámil s ostatnými účastníkmi. Tak sme mali vzácnu príležitosť zoznámiť sa nielen s predstaviteľmi hovawart klubov v Dánsku, Fínsku, Británii ale aj s pánom Gisbertom Langheimom, ktorý posudzoval hovawarty priamo na tejto Svetovej výstave.  Vyše polhodiny zotrval s nami v družnom rozhovore a čo je pre mňa veľmi cenné - pochválil našu Afriku Gora Monte ako "sehr schöne mädchen". Škoda len, že na výstave posudzovala sučky pani Ulrike Tragbar, ktorú Afrika až tak neočarila.

Zato na mňa vrhala Afrika na párty zbožné pohľady.

 

 

 

Britským účastníkom sa zas veľmi páčil Bernard Adamův hrádek, pretože ich hovawarti sú vraj podstatne menší a jemnejší.

Večer sme sa rozišli do hotelov, aby sme sa všetci na druhý deň stretli vo výstavných kruhoch.

Ako som už uviedla, psov posudzoval pán Gisbert Langheim a sučky pani Ulrike Tragbar.

 

 

 

Keďže sme mali tri sučky a jedného psa, usadili sme sa pri kruhu sučiek. Veľmi nás prekvapila úroveň vystavovaných sučiek. Prevažná väčšina z nich bola mimoriadne jemnej kostry, tenké setrovité až chrtie postavy. 

 

 

Medzi psami to bolo predsa len lepšie. Dovolím si tvrdiť, že ktorákoľvek sučka slovenského či českého chovu si bez obáv môže merať sily s nemeckými a nezostane na chvoste. Kruhy boli umiestnené v dobre vetraných a chladených halách, s príjemným svetlomodrým kobercom. Podľa katalógu sa výstavy zúčastnilo 69 psov a 66 sučiek.

Prvá z našej výpravy prišla na rad Eliška, ktorá získala v triede dorastu hodnotenie veľmi nádejná.

V triede mladých z 13 zúčastnených boli udelené len dve výborné (nemeckí rozhodcovia nemajú vo zvyku v triede mladých príliš rozdávať výborné). Afrika získala hodnotenie veľmi dobrá a neoficiálne poradie šiesta. Najviac nás rozhodkyňa sklamala pri našom najväčšom želiezku v ohni. Blondy v  triede šampiónov ako jedinej udelila známku veľmi dobrá s odôvodnením, že má nekorektné zuby so sklonom k predkusu. Je to veľmi podivuhodné konštatovanie u sučky, ktorá je juniorskou šampionkou SR a šampionkou SR a ČR. Naše skóre nakoniec predsa len vylepšil Bernard, ktorý v triede otvorenej získal známku výborná a vo vylučovacom kole sa z 28 zúčastnených prebojoval až do prvej polovice.

Takže trofeje najcennejšie sme domov nepriviezli, máme však nezaplatiteľnú skúsenosť, teraz už vieme že ani pred hovawartami z Nemecka, teda krajiny pôvodu plemena, nemusíme mať žiadny rešpekt a spokojne si s nimi môžeme kedykoľvek merať sily, či lepšie povedané, krásu našich psov.

Dlhé čakanie na spracovanie výsledkov a vrátenie rodokmeňov nám nakoniec kompenzovala malá pozornosť zo strany organizátorov - kožené psie vodítko pre každého účastníka s emblémom hovawarta a Svetovej výstavy. Väčším zadosťučinením pre nás však boli slová pána Langheima na záver výstavy, kedy poďakoval účastníkom výstavy, menovite zahraničným účastníkom a s veľkým úsmevom konkrétne reprezentantom Slovenskej a Českej republiky. Verím, že sme dobre reprezentovali nielen naše teraz už rozdelené krajiny, ale aj Slovenský hovawart klub a že na Špeciálnej výstave SHK v auguste budeme mať príležitosť vzájomné dobré vzťahy ešte prehĺbiť nakoľko jedným z posudzovateľov bude aj p. Langheim, ktorý sa už podľa vlastných slov na Slovensko veľmi teší.  

Afrika sa predvádzala veľmi pekne,

 Posudok:

dodržiavala výstavný postoj aj napriek tomu, že konkurencia sa len tak "povaľovala v kruhu". 

Najväčšia výčitka v posudku znela, že je príliš tučná. Posúďte sami našu konkurenciu - popri nich musí každý normálny pes vyzerať ako tlsťoch.

  

Na moje veľké prekvapenie to podľa predvedených jedincov vyzeralo tak, že toto je štandard v nesení chvosta u hovawarta:

Ďalším "šokom" bolo to, že CAJC dostal tento pes v triede mladých. Ak sa Vám zdá, že nevidíte žiadne znaky na hlave ani na hrudníku, buďte pokojní, chyba nie je vo Vašich očiach. Tam naozaj žiadne znaky nie sú.

 

 

 

Na druhú stranu triedu otvorenú vyhral tento plavý pes, ktorý má neuveriteľne kvalitný pigment.
 

Morálka v kruhu počas posudzovania, to sa veru u nás na výstavách nevidí.

 A toto už vôbec nie . Čo myslíte, že má znamenať tá klubová pečiatka na ruke?

Stretli sme sa tam aj s Afrikiným bratrancom Nice To See You Brandonom.

 

Výsledky hovawartov:

Best of Breed (BOB), Weltsieger

Aron vom Poetenhügel
Besitzer: Feineis, Helmut
Ort: Waldbüttelbrunn
Land: Deutschland

Pes, ktorý získal res. CACIB

Weltsiegerin


Bonita vom Garten der Freiheit
Besitzer: Ritter, Karin u. Friedrich, Christian
Ort: Klagenfurth
Land: Österreich

 

Jugendweltsieger


Joyce vom Hervester Hof
Besitzer: Keller, Annemarie
Ort: Dorsten
Land: Deutschland

Jugendweltsiegerin


Selly vom Fleischereck
Besitzer: Pawlik, Hagen u. Beate
Ort: Ballenstedt
Land: Deutschland

 

Kompletné informácie zo Svetovej výstavy