Začiatkom
tohto roka vznikol nápad - zorganizovať "medzinárodnú" česko-slovenskú
expedíciu do Nemecka na svetovú výstavu psov v Dortmunde. Od nápadu po
realizáciu nebolo ďaleko, stačilo poslať prihlášky, zaplatiť nemalé
poplatky a zabezpečiť dopravu.
Čo sme si
zaumienili, to sme aj dosiahli a tak sme sa 29.5. vydali na niekoľkodňovú
výpravu v zložení:
Afrika Gora Monte (maj. Martina Babíková) za slovenskú
časť osádky
a českú stranu reprezentovali
Eliška Adamův
hrádek, Blondy od Červené skály (maj. oboch Andrea Černá) a Bernard
Adamův hrádek (maj. Radek Kubík)
Cestovali
sme celú noc, čo bolo dosť náročné hlavne pre ľudskú časť posádky,
psíci väčšinu cesty spokojne prespali.
Ráno sme dorazili do Dortmundu,
ubytovali sme sa v hoteli, kde bol psom vstup povolený bez vodítka, bez košíka
a dokonca bez poplatkov za ubytovanie. Psy sa správali vzorovo, ihneď si získali
priazeň personálu aj hostí. Kým sme nosili veci z auta na izby, Eliška
sa prejavila ako veľmi samostatná v duchu hesla: vojak sa stará -vojak má.
Na prvom poschodí objavila otvorené dvere s nápisom "privat" a
nikým (ani nami) nepozorovaná sa vydala na prieskum. Po čase sme ju začali
hľadať a zašli sme aj do onoho privatu, kde nikto nebol, zato tam však
bola veľká kuchyňa, kde sa varilo pre miestnu reštauráciu. Eliška
odtiaľ vyšla na zavolanie veľmi spokojne sa oblizujúc. Už sa nikdy
nedozvieme, na čom si tam pochutnávala, môžeme sa len domnievať podľa
toho, čo z nej na druhý deň vyšlo, že sa obslúžila veľkým kusom salámy
aj s obalom, prípadne nejakou dobrou teľacinkou, pretože keď sme si
chceli niečo objednať na obed, čašníčka povedala, že majú všetko
okrem jedál z teľaciny.
Poobede sme sa vydali hľadať výstavisko
a stopnúť si čas, za ktorý sa tam dostaneme, aby sme to ráno zvládli
aj s časovou rezervou. Mali sme len malé útržky mapy z počítača, tak
to bolo občas zábavné, ale všetko sme zvládli. Poobede sme na hoteli
dospali precestovanú noc a večer sme prijali pozvanie na párty nemeckého
klubu hovawartov. Organizátor nás veľmi srdečne privítal a zoznámil s
ostatnými účastníkmi. Tak sme mali vzácnu príležitosť zoznámiť sa
nielen s predstaviteľmi hovawart klubov v Dánsku, Fínsku, Británii ale
aj s pánom Gisbertom Langheimom, ktorý posudzoval hovawarty priamo na
tejto Svetovej výstave.
Vyše polhodiny zotrval s nami v družnom rozhovore
a čo je pre mňa veľmi cenné - pochválil našu Afriku Gora Monte ako
"sehr schöne mädchen". Škoda len, že na výstave posudzovala
sučky pani Ulrike Tragbar, ktorú Afrika až tak neočarila.
Zato na mňa vrhala Afrika na párty zbožné pohľady.
Britským účastníkom sa zas veľmi páčil
Bernard Adamův hrádek, pretože ich hovawarti sú vraj
podstatne menší a jemnejší.
Večer sme sa rozišli do hotelov, aby sme
sa všetci na druhý deň stretli vo výstavných kruhoch.
Ako som už uviedla, psov posudzoval pán
Gisbert Langheim a sučky pani Ulrike Tragbar.
Keďže sme mali tri sučky a jedného psa,
usadili sme sa pri kruhu sučiek. Veľmi nás prekvapila úroveň vystavovaných
sučiek.
Prevažná väčšina z nich bola mimoriadne jemnej kostry, tenké
setrovité až chrtie postavy.
Medzi psami to bolo predsa len lepšie. Dovolím
si tvrdiť, že ktorákoľvek sučka slovenského či českého chovu si bez
obáv môže merať sily s nemeckými a nezostane na chvoste. Kruhy boli
umiestnené v dobre vetraných a chladených halách, s príjemným
svetlomodrým kobercom. Podľa katalógu sa výstavy zúčastnilo 69 psov a
66 sučiek.
Prvá z našej výpravy prišla na rad Eliška,
ktorá získala v triede dorastu hodnotenie veľmi nádejná.
V triede mladých z 13 zúčastnených boli
udelené len dve výborné (nemeckí rozhodcovia nemajú vo zvyku v triede
mladých príliš rozdávať výborné).
Afrika získala hodnotenie veľmi
dobrá a neoficiálne poradie šiesta. Najviac nás rozhodkyňa sklamala pri
našom najväčšom želiezku v ohni. Blondy v
triede šampiónov ako jedinej udelila známku veľmi dobrá s odôvodnením,
že má nekorektné zuby so sklonom k predkusu. Je to veľmi podivuhodné
konštatovanie u sučky, ktorá je juniorskou šampionkou SR a šampionkou
SR a ČR. Naše skóre nakoniec predsa len vylepšil Bernard, ktorý v
triede otvorenej získal známku výborná a vo vylučovacom kole sa z 28 zúčastnených
prebojoval až do prvej polovice.
Takže trofeje najcennejšie sme domov
nepriviezli, máme však nezaplatiteľnú skúsenosť, teraz už vieme že
ani pred hovawartami z Nemecka, teda krajiny pôvodu plemena, nemusíme mať
žiadny rešpekt a spokojne si s nimi môžeme kedykoľvek merať sily, či
lepšie povedané, krásu našich psov.
Dlhé čakanie na spracovanie výsledkov a
vrátenie rodokmeňov nám nakoniec kompenzovala malá pozornosť zo strany
organizátorov - kožené psie vodítko pre každého účastníka s emblémom
hovawarta a Svetovej výstavy. Väčším zadosťučinením pre nás však
boli slová pána Langheima na záver výstavy, kedy poďakoval účastníkom
výstavy, menovite zahraničným účastníkom a s veľkým úsmevom konkrétne
reprezentantom Slovenskej a Českej republiky. Verím, že sme dobre
reprezentovali nielen naše teraz už rozdelené krajiny, ale aj Slovenský
hovawart klub a že na Špeciálnej výstave SHK v auguste budeme mať príležitosť
vzájomné dobré vzťahy ešte prehĺbiť nakoľko jedným z posudzovateľov
bude aj p. Langheim, ktorý sa už podľa vlastných slov na Slovensko veľmi
teší.
Afrika sa predvádzala veľmi pekne,
Posudok:
dodržiavala výstavný postoj aj napriek tomu, že konkurencia sa len
tak "povaľovala v kruhu".
Najväčšia výčitka v posudku znela, že je príliš tučná. Posúďte
sami našu konkurenciu - popri nich musí každý normálny pes vyzerať ako
tlsťoch.
Na moje veľké prekvapenie to podľa predvedených jedincov vyzeralo
tak, že toto je štandard v nesení chvosta u hovawarta:
Ďalším "šokom" bolo to, že CAJC dostal tento pes v triede
mladých. Ak
sa Vám zdá, že nevidíte žiadne znaky na hlave ani na hrudníku, buďte
pokojní, chyba nie je vo Vašich očiach. Tam naozaj žiadne znaky nie sú.
Na druhú stranu triedu otvorenú vyhral tento plavý pes, ktorý má
neuveriteľne kvalitný pigment.
Morálka v kruhu počas posudzovania, to sa veru u nás na výstavách
nevidí.
A toto už vôbec nie .
Čo myslíte, že má znamenať tá klubová pečiatka na ruke?
Stretli
sme sa tam aj s Afrikiným bratrancom Nice To See You Brandonom.
Výsledky hovawartov:
Best
of Breed (BOB), Weltsieger
Aron vom Poetenhügel
Besitzer: Feineis, Helmut
Ort: Waldbüttelbrunn
Land: Deutschland
Pes, ktorý získal res. CACIB |
Weltsiegerin
Bonita vom Garten der Freiheit
Besitzer: Ritter, Karin u. Friedrich, Christian
Ort: Klagenfurth
Land: Österreich
|
Jugendweltsieger
Joyce vom Hervester Hof
Besitzer: Keller, Annemarie
Ort: Dorsten
Land: Deutschland
|
Jugendweltsiegerin
Selly vom Fleischereck
Besitzer: Pawlik, Hagen u. Beate
Ort: Ballenstedt
Land: Deutschland
|
Kompletné
informácie zo Svetovej výstavy
|