Prečo kupovať šteňa s preukazom pôvodu
V poslednej dobe sa veľmi množia nielen požiadavky na kúpu šteňaťa bez preukazu pôvodu, ale aj žiadosti o doporučenie psov pre nechovné sučky, o ktorých ani ich majitelia nevedia, akých mali predkov a či pes, ktorého pre takúto sučku vybrali od susedov, nie je práve jej otec, či brat.

Zdá sa, že neustále vysvetľovanie rizík spojených s chovom akýchkoľvek plemien bez preukazu pôvodu, je boj s veternými mlynmi. A tak ma celkom potešilo, keď som sa dozvedela, že niekto si už tú prácu dal a napísal o tom článok.

Verím, že autor (či autorka) sa neurazí, keď jej článok uverejníme aj na našich stránkach.
Originál článku nájdete na tejto adrese: http://janii.uhlik.net/

Proč investovat peníze do štěňátka s průkazem původu?

K čemu mi je vůbec průkaz původu?

Před pořízením pejska je třeba si říct, co vlastně chcete koupit. Chci hovawarta či voříška? Rodokmen je vlastně taková Vaše jistota, že kupujete štěně příslušející k plemenu hovawart a že jeho předci skutečně hovawarti byli. V průkazu původu máte uvedené předky až do 4. generace - s tím, že máte jistotu, že pes uvedený jako tatínek Vašeho štěněte je skutečným otcem vrhu. Získáte určitý přehled, co můžete od svého nového psa očekávat. Jeho narození bylo důkladně plánováno. Poradce chovu pomohl majiteli feny vybrat nejvhodnějšího krycího psa a celý vrh minimálně jednou zkontroloval. Máte tedy jistotu, že kupujete hovawarta. Pouze průkaz původu Vám zaručí, že kupujete opravdu hovawarta a ne psa, který je podobný hovawartovi. Štěně bez PP lze přirovnat k botám "značky ADIDAAS" z vietnamské tržnice. Rodokmen je jakási ochranná známka, která se nám zaručuje za to, co kupujeme. Při koupi štěněte bez PP nemáte tedy žádné záruky předků, zdraví ani povahy. Toto štěně může být v lepším případě potomkem rodičů s rodokmenem, kteří byli vyloučeni z chovu pro hrubou vadu (napr. agresivita, bazlivost, nesestouplé varle, velké bílé skvrny či jiné hrubé exteriérové vady, vysoký stupeň DKK či jiná genetická vada). v horším případě může být tatínek třeba sousedů zlaťák či flat, se kterým se maminka štěňátek náhodou zapletla.

Nejčastější nepravdy a výmluvy - Proč štěňátka nemají rodokmen

1) narodilo se jako sedmé tedy nadpočetné štěně a už se na něj s PP nedostalo...
Tohle je opravdu jen výmysl rádoby chovatele. Neexistuje žádné nadpočetné štěně. Každé narozené štěně dostane průkaz původu, i kdyby se jich ve vrhu narodilo třeba 100 :-)

2) Pejsek má drobnou vadu, proto nedostane PP
Znova lež! Každé štěně narozené u chovatele v chovatelské stanici má nárok na rodokmen, i kdyby mělo obrovský bílý znak či stojící uši. Rodokmen dostane vždy. Poradce chovu toto štěně označí jako nestandard a chovatel je povinen ho prodat se slevou a nového majitele na tuto vyřazující vadu z chovu upozornit.

3) Naše fenka není chovná, nechtělo se nám běhat po výstavách a fenu uchovňovat
Opět je tu možný problém. Opravdu se majiteli nechtělo anebo si je již předem vědom nějaké vady kvůli, které by fena na bonitaci neuspěla? Pokud je majitel feny jen liný s ní někam vyrazit, pořád riskujete, že kupujete zajíce v pytli. Fena nemá zhotovený a oficiálně posouzený RTG snímek - je zde tedy moznost DKK, dalé nebyla posouzena exterierově a může přenášet některou z hrubých vad, Stejně tak povaha nemusí odpovídat povaze hovawarta. Opět kupujete štěně bez záruky.

Toľko pôvodný článok. Dovolím si doplniť ešte niektoré situácie, s ktorými sa bežne záujemca o šteňa môže stretnúť, a ktoré sme skutočne na vlastné oči a uši zažili.

a) majiteľ kúpil šteňa a presviedčal ma, že je s preukazom pôvodu (keďže ho kúpil v meste, kde žiadna registrovaná chovateľská stanica hovawartov nesídli, zdalo sa mi to prinajmenšom nepravdepodobné). Požiadala som ho preto o nahliadnutie do PP a ochotne mi vyhovel. Jednalo sa o Preukaz pôvodu psa hovawarta, ktorého producent šteniat (ťažko ho nazvať chovateľom) prehlásil za otca svojich šteniat. Pes nebol uchovnený, nemal spravený RTG DBK. Matka šteniat žiadny preukaz pôvodu nemala. Napriek tomu sa našli nešťastníci, ktorí si šteňa, či šteňatá kúpili v domnení, že dostali aj preukaz pôvodu.
Preto pozor: preukaz pôvodu musí byť vystavený na meno šteňaťa, s jeho dátumom narodenia, nie na nejakého pofidérneho predka. 

b) záujemcovia o šteňa sú neraz klamaní aj tým, že síce sa im ponúka šteňa bez PP, ale ten si môžu kedykoľvek na bližšie neurčenej kynologickej organizácii dokúpiť. Že je to drahé a že "chovateľovi" sa to nechcelo vybavovať. A keď nechcú chodiť na výstavy, aspoň ušetria za PP. Podotýkam, že cena za vystavenie preukazu pôvodu Slovenskou kynologickou jednotou je na Slovensku v tomto čase (rok 2005) pre jedno šteňa asi 150,- Sk (slovom jednosto päťdesiat Slovenských korún). Rozdiel v cene šteňaťa s PP a bez PP teda nie je v hodnote papiera (PP), ale v hodnote kvality šteňaťa, v jeho predpokladoch a v spĺňaní štandardu povahového, exteriérového a zdravotného. Ďalej v starostlivosti, ktorú seriózny chovateľ venuje nielen šteňatám, ale aj ich matke, vo výchove a socializácii atď, atď.
(Konkrétny príklad: majiteľ asi 2-ročnej suky sa zaujímal, kde si môže PP pre svoju suku vybaviť, lebo je vraj z čistokrvného vrhu a on chce mať riadne šteniatka, tak by teda dovybavil to, čo neurobil chovateľ, od ktorého sučku kúpil. Verte, že jeho sklamanie bolo nemalé.)

A na záver pre vyvrátenie nepodložených výhovoriek o tom, že suka nebola uchovnená preto, že je to náročné a treba behať po výstavách, rada by som dala na pravú mieru fámy o tejto náročnosti uchovnenia psa, či suky.

Podmienky pre uchovnenie jedinca (hovawarta) 
podľa Príručky chovateľa Slovenského hovawart klubu:

1. čistokrvnosť osvedčená PP vydaným Plemennou knihou uznávanou FCI; (dostane sa pri kúpe šteňaťa s PP)
2. absolvovanie zvodu mladých vo veku 6 - 18 mesiacov; (jedna návšteva klubovej akcie, ktorá sa koná 3x do roka, takže je možné si zvoliť vhodný termín, tu komisia šteňa posúdi zo stránky exteriéru a majiteľ sa aspoň dozvie, či jeho hovawart má predpoklady na uchovnenie a či nemá nejaké hrubé vady, vylučujúce z chovu, od šteňaťa sa očakáva, že vie chodiť na vodítku a dokáže chvíľu postáť, kým si ho komisia obhliadne)
3. absolvovanie výstavy so zadávaním CAC SR v triede mladých alebo dospelých a 
    dosiahnutie min. hodnotenia "veľmi dobrý";
   (stačí absolvovať jednu výstavu za život psa, či sučky. Ak tento nemá hrubé vady, 
    zvyčajne nedostane horšie hodnotenie ako "veľmi dobrý").
4.  vyšetrenie (RTG) na dysplaziu bedrových kĺbov s výsledkom max. 1/1. 
     Majiteľ psa (suky) sa sám rozhodne, na ktorom z určených pracovísk vykonajú RTG vyšetrenie;
5.  úspešné absolvovanie bonitácie s výsledkom "chovný" a prideleným bonitačným kódom; (minimálna veková   
    hranica pre psy 24 mesiacov, pre suky 18 mesiacov v deň bonitácie;)

Takže keď to zhrniem, stačí: 
- obetovať jeden víkend (v sobotu klubová výstava a v nedeľu zvod mladých), 
- dať si urobiť RTG DKK (už takmer v každom "okresnom" meste)
- prísť na jeden deň na bonitáciu (posúdenie exteriéru a povahy bonitačnou komisiou)

Uznajte sami, sú toto tak náročné podmienky, ktoré by seriózneho chovateľa mali odradiť od ich absolvovania? 
Ziskom za túto investíciu je vedomie, že vlastníme kvalitného hovawarta, ktorý môže dať kvalitné potomstvo.

A ak to nevýjde a náš hovawart neuspeje a nestane sa chovným? Potom vieme, že nie je v poriadku a nemal by mať potomstvo.

                                                            späť na novinky