Inšpiráciou pre vznik tejto okružnej cesty po východe bol fakt, že naše šteniatko Cherry Kráľovská stráž sa udomácnilo práve v poľskom meste Rzeszów, kde sa navyše koná aj medzinárodná výstava psov. Práve na tejto výstave vo februári 2011 mala mať Cherry svoju výstavnú premiéru. Rozhodli sme sa ju ísť podporiť. Celkom vhod nám to prišlo aj preto, že Fidžinka mala rozrobený poľský šampionát a na jeho dokončenie jej chýbal už len jediný titul CWC z medzinárodnej výstavy. Keď sa o tomto nápade dozvedela Zuzka "Everestová", rozhodla sa pridať k nám a dať tak svojmu manželovi priestor na víkendovú pánsku jazdu. Tá sa konala na chate v krásnom prostredí obce Hronec a chalupári si skutočne s radosťou užívali chvíle, keď ich žiadne "baby" nedržali na uzde.
Kto už v Poľsku bol vie, že jedným z najväčších zážitkov sú ich cesty. 300 km sme išli s dvomi drobnými prestávkami 7 hodín. Hotel sme ešte stihli nájsť za vidna, ale na prechádzke so Cherry nás už zastihlo šero.

Za tých 7 hodín spoločnej jazdy autom sa Everest tak vžil do svorky Fidži a Cortiny, že malú Cherry už považoval za votrelca a vôbec sa mu nepáčilo, keď sa chcela pridať do spoločných hier. Zato baby ju prijali ihneď bez problémov. Mám dojem, že z Everestovej strany to dosť zaváňa rasizmom, pretože na druhý deň sme boli pozrieť blonďatú Chiaru a do tej sa zamiloval na prvý pohľad. Ale o tom až neskôr.

Noc sme strávili v príjemnom hotelíku, kde už na recepcii mali uvítaciu tabuľku aj pre psíkov, za ktorých sme ani nemuseli zaplatiť. Výstava bola veľkým otáznikom hlavne pre mňa, keďže som mala prvý krát v živote predvádzať psa (teda samca, nie sučku). Everestova majiteľka si len 2 týždne predtým dochrámala koleno a na cestu sa vydala s ortézou na celej nohe. Everesta vôbec nevyviedlo z rovnováhy to, že ho nepredvádza jeho majiteľka. Len pre mňa to bol šok, keď som mala pred sebou 45 kg psa, ktorý je v porovnaní s
30 kg -vou Fidžinkou veľký ako skriňa. Po pár krokoch v kruhu mi bolo jasné, že tohto psa teda neukočírujem v behu tak ako chcem ja. Tak som mu povolila vodítko, nech si beží svojim tempom a len som sa snažila stíhať za ním. Bol to dobrý ťah, lebo Everest má krásny pohyb a objavilo sa to aj v jeho posudku.  

Z výstavy sme pokračovali cez Dukliansky priesmyk na Východné Slovensko, kde vo Svidníku žije ďalšie naše šteniatko
 - Chiara Kráľovská stráž. Hoci sme boli na návštevu ohlásení, predsa len sme nečakali takú úžasnú pohostinnosť. Ľudskú časť posádky čakal kompletný obed a psiu návštevu sviatočne upravené klobásky. O koláčoch a chlebíčkoch ani nehovoriac. Pre Everesta však najkrajším zážitkom bolo stretnutie s Chiarou. Konečne si blonďák našiel blondýnu a padli si do oka na prvý pohľad. Vraj aj po našom odchode za ním ešte Chiara zo sna kňučala. Chiara žije v byte a po príchode Everesta domáci skonštatovali, že urobili veľmi dobre, keď si nekúpili samca, lebo Everest zaberie miesta ako kus nábytku. To Chiarka je veľmi dobre spratná do kresla aj do postele.

Na takej super návšteve by sme vydržali aj týždeň, ale prišiel večer a tak sme sa presunuli do ďalšieho motela, aby sme sa dostatočne vyspali pred ďalšou výstavou. V moteli Jami v Kračúnovciach nás už tak nepotešili. Napriek tomu, že na internete uvádzajú, že psom je vstup do motela povolený a že to aj pri telefonickej rezervácii potvrdili, na mieste tvrdili, že psov neberú, že len pre nás urobia výnimku a za každého psa zinkasovali 10 €. Človek teda zaplatil za posteľ 12,50 € a pes za miesto na zemi 10 €.
Everest to pochopil po svojom a svojich ťažko zarobených 10 € si poctivo odspal v posteli so svojou majiteľkou. Aspoň si užil to, čo doma nemá dovolené. Hlavne keď im do toho nemohol kafrať domáci pán, ktorý si na Zuzku osobuje výhradné právo.

Everestovi tento relax určite veľmi prospel, lebo na druhý deň na výstave v Košiciach bol v úplnej pohode, nerozhodila ho ani háravá suka pri vstupe do kruhu a opäť spôsobom "ja si to odbežím ako chcem, hlavne nech mi to psovod nekazí" zapôsobil na rozhodcu vo všetkých fázach posudzovania a získal v rámci plemena všetky možné tituly. Premiéru tu mala aj dorastenka Chiara Kráľovská stráž a reprezentáciu dopĺňala Fidži a Hanoi Kráľovská stráž.
Všetkým sa darilo nadmieru dobre, ako môžete vidieť v záverečnej tabuľke tejto reportáže.

Cestu sme mali pôvodne zakončiť tam, kde sme ju začali, teda v Martine. Z Košíc do Martina je už z veľkej časti diaľnica a tak by sme boli pohodlne za 3 hodinky doma. Zuzka si však ešte chcela predĺžiť prázdniny a pobudnúť zo dva dni na chate v Hronci, kam pozvala aj nás. Namiesto 3 hodín po diaľnici sme sa trgáňali 4 hodiny po strašných deravých krkahájoch. Autu sa to ani trochu nepáčilo, za to my sme si užívali nádhernú zasneženú prírodu v okolí Dobšinej. V Hronci sme dostali výborné domáce mlieko priamo z farmy, super pohostenie od Everestovej rodiny a mäkučkú posteľ, kde sa spalo ako v bavlnke. Výdatne sme si oddýchli, so psami sme absolvovali 2 prechádzky na snehu, ktorý my tu dole už dávno nemáme. Zabavili sme sa spoločenskými hrami, odfotili sme našich šampiónov. Bolo tam tak dobre, že sme odchod niekoľko krát posunuli, ale pred zotmením bolo treba vydať sa na cestu domov. Ešte pred tým sme si však so Zuzkou zaumienili, že takúto výpravu musíme podniknúť častejšie. Už teraz vymýšľame, kam to bude nabudúce.

VÝSLEDKY OBOCH VÝSTAV:

Lepšie výsledky sme si už ani nemohli priať. Všetkým Kráľovským strážnikom gratulujeme, ďakujeme za úspešnú reprezentáciu a odvážnym budeme držať palce najbližšie na výstave v rakúskom Grazi a na bratislavskej Victory show, ktorá je prístupná len pre šampiónov.

späť na akcie