Vrh "D" Kráľovská stráž - fotoalbum Dakara
 

Dakara Kráľovská stráž
- sučka, čierna so znakmi, nar. 3.2.2007, pôrodná hm. 580g.
- tetovacie číslo: 613
- bydlisko: Martin - Podháj  

Dakarka teda zostane bývať v
našej štvrti, môžeme ju často
vídať na spoločných prechádzkach
a veríme, že svojím temperamentom
ochotou aportovať a o všetko sa naťahovať, privedie svojich majiteľov aj k návštevám cvičáku, na ktorom vyrástla Dakarkina mama - naša Afrika a aj jej ďalšia dcéra Cortina tam robí prvé kroky k skúškam z výkonu.

výstavné úspechy: výborná, CAJC, CAC, res. CAC, res. CACIB

bonitácia: 5AL5RU1/Z1/AAA, RTG DBK 0/0
výška 63 cm

Dakare prischla neradostná povinnosť, predrať sa na svet ako prvá. Trvalo jej to síce dlho, ale zvládla to dobre. Od prvej chvíle bola čulá a mala sa k svetu, hlavne k mlieku. Stará mama Gaika ju skontrolovala hneď, ale Cortina, ktorá ešte takého novorodenca nevidela z toho bola dosť vyplašená, hlavne, keď to mrňa zamrnčalo.
Afrika je veľmi starostlivá, vidno, že už má skúsenosti z predchádzajúceho pôrodu a starostlivosti o šteniatka. Každodennú prechádzku si však ujsť nenechá. Šteniatko našťastie veľa spí a tak si ani nevšimne, že mama chvíľu chýbala.
V sobotu večer Dakara oslávila prvý týždeň svojho života a pri tej príležitosti aj dostala svoje meno. Už sa začína dvíhať na nôžky a vie sa dobre labužnícky uložiť, najradšej mame na chvoste prikrytá dlhou hustou srsťou na zadku. Na váhe sa zvyčajne veľmi mrví, ale dnes si na nej dobre schrupla, tak sme ju nielen riadne odvážili, ale aj pohotovo nafotili.
Dakara sa prehupla cez magických 12 dní svojho života, kedy sa už zvyknú šteniatkam otvárať očká, ušká a pracovať začínajú aj črievka. Dakarka už vie pekne sedieť, vie sa sama poškrabkať za uškom, snaží sa pekne chodiť a aj sama vykakať. Objavila aj svoje hlasové schopnosti. Keď ju Rika nechá samu, robí Dakara sanitku, ale vie už aj pekne štekať.   
Na 12.deň má Dakara 1870 g. Napriek tomu, že má mliečny bar len sama pre seba, správa sa celkom slušne, spapá, koľko jej treba a vôbec sa zbytočne neprepcháva. Nemá však väčšej radosti ako sa šplhať mame po krku. Rika s ňou má svätú trpezlivosť.
 
Babuľka si búva a zatiaľ ju Gaiuška svedomito stráži. Hold, deľba práce musí byť, aby aj Rika mohla ísť vonku na prechádzku.
Mala som v pláne priniesť niekoľko záberov, ako Dakara chodí, ale je to takmer nemožné. Akonáhle sa dobre postaví na všetky 4, fujazdí po izbe a foťák nestíha zaostrovať. Tak sme odfotili aspoň to, ako mi Dakarka asistuje pri vypĺňaní prihlášok na výstavu. Žeby aj ona už mala také ambície?
Stará mama Gaia má čoraz viac povinností, lebo mama Rika čoraz viac vedie Dakaru k samostatnosti.
Občas si ešte spolu schrupnú, ale často spáva Dakarka sama. Rada má pri tom hlavu vyloženú niekde hore.
Keď sa vybúva, hľadá veľké psice. Už do nich riadne doštichuje, hryzie im do uší a šplhá sa im po chrbátoch. Strpia toho hodne, ale keď sa nakladá do misiek a Dakara práve futáši po dome, dajú jej riadne na vedomie, že na ich misky nemá nárok. Nech sa dievča učí, že liezť do cudzej misky sa nevypláca.
Každý večer sa svedomito vážime. Niekedy Dakara na váhe neobsedí ani pár sekúnd, ale trafia sa aj také chvíle, keď si to na váhe užíva, labúži, vystrkuje bruško a všetky 4 nohy do neba. Aspoň presne vieme, že svoj tretí týždeň oslávila poctivými tromi kilami.
Keďže Dakara nemá súrodencov, s ktorými by sa mohla lomiť, postupne si zvyká na hračky. Zatiaľ má pískaciu tenisku a niťový uzol. S tým už riadne zápasí. Veď už aj má čím, rastú jej krásne zúbky. Ale prednosť predsa len dáva tomu, keď môže za uši ťahať veľké psice. Nech len počká, keď oni poťahajú ju, ako sa jej to bude páčiť.
O Dakarku sa skutočne báť nemusíme, od hladu určite neumrie. Ale asi jej nestačí, že má pre seba celý mliečny bar od mamy, svojou dotieravosťou už dosiahla, že aj Gaia dostala mlieko a tak sa medzi maminými kŕmeniami chodí Dakara dotlačiť ku Gaike. Majú to tie staré mamy ťažký život.  
Keď sa všetci riadne vynaháňajú a unavia, spoločne si výdatne schrupnú. A to len s jediným cieľom, aby nabrali sily na ďalšie spoločné lumpáčiny. Čo by sme však bez nich robili? So psom je život predsa len veselší a s viacerými psami obzvlášť. Vyskúšajte, uvidíte.  
Svoj prvý mesiac oslávila Dakarka krupicovou kašou.
Malá slečna prejavuje záujem o všetko, čo sa dá hrýzť, naťahovať a neutečie to. Je veľmi aktívna a rýchla. Po dome sa pohybuje oveľa rýchlejšie, ako veľké psy. Výhodou je jej výška, vďaka ktorej, prebehne popod nohy nielen psom, ale aj nám a tak je vždy všade prvá. Všetečnica jedna.
Manekýnovské fotenie nám ešte celkom nejde. Buď Dakarka nevydrží na jednom mieste, alebo foťák práve nabíja blesk. Kým pôjde do sveta, snáď ešte nejaké portrétiky zvládneme.

pokračovanie albumu Dakarky