Predposledný novembrový deň - 29.11.2011 som vyšla z kancelárie na parkovisko a pri aute mi hneď padol do oka maličký kocúrik, ktorý uháňal za jedným pánom. Keď prechádzali okolo mňa, spýtala som sa, či je to jeho mača. Povedal, že nie a že nech si ho beriem, aby ho už neprenasledovalo. Sklonila som sa k nemu, hneď mi vyskočil na ruky. Tak som si povedala, že ho skúsim vziať do auta. Ak to zvládne, pôjde so mnou, ak bude hysáčiť, nechám ho tam. Ale krpec bola taký sebavedomý, nič ho z rovnováhy nevyviedlo, že som teda odbočila k veterinárovi, kde sa zistilo, že je to kocúrik v celkom dobrom zdravotnom stave, ale má zapálené oči a ucho. Tak som vzala domov aj kocúrika aj potrebné lieky a s lekárom sme sa dohodli, že ak kocúr neutečie a bude u nás aj o dva týždne, vystaví mu riadny očkovací preukaz.
Doma
sa zabýval okamžite. Absolútne nechápem, že ho tri veľké psice ani trošku
nevydesili. Keď sme pred rokom priniesli kocúra
Riška, ktorý vyrastal s hovawartkou, trvalo mu dva dni, kým prestal
zúrivo prskať na každú našu psicu. Ale tento drobný prišelec vkráčal do psej
svorky priamym krokom so vztýčenou hlavou. Pár pohľadmi zhodnotil situáciu,
rozhodol sa, že spávať bude na posteli s Fidži, prípadne na fotelke v druhej
izbe.
Keďže je taký symetrický, elegantný, dostal meno, ktoré je veľkým
pojmom vo svete módy - GUCCI.
Hneď naň začal reagovať, perfektne príde na privolanie. Je to veľká
osobnosť, hoci fyzicky váži len 1,2 kg.
Stále sa moce okolo Fidžiny. Jedna kamoška skonštatovala,
že Gucci asi len vymenil svoju malú čiernu mamu za novú veľkú čiernu mamu.
Niečo na tom bude. Odmeňuje sa Fidžine tým, že jej čistí kožuch. Aj keď jej
dlhé chlpy mu robia dosť problémov, snaží sa chlapec.
Vonku si fešák nájde rôznu zábavu, od obhrýzania palice, cez kotúľanie tenisovej loptičky až po naháňanie imaginárnej koristi. Zatiaľ sa drží v rámci dvora a záhrady. Uvidíme, kedy si rozšíri svoje teritórium
Medzi Guccim a Riškom je obrovský povahový rozdiel. Rišo žije svoj život s kľudom Angličana, zato Gucci má typický taliansky temperament. A je neuveriteľne pažravý. Riško ten pekne počká, kým mu nedáme misku a keď sa mu zdá, že nám to dlho trvá, tak riadne mraučí. Gucci zamraučí len jemnučko a keď to nemá patričný efekt, obslúži sa sám. Nie je možné nechať v jeho dosahu nákup, lebo ho vybalí skôr, než to stihnem ja. Že ukradne párku, salámu, to sa nečudujem, ale keď ten 1,2 kilový krpec zdrapil na stole do papuľky pol pecňa chleba, čo vážil skoro pol kila a letel s ním dole stoličkou a preč, to už mi padla sánka dole.
Inak je úžasne milý a prítulný. Snáď je spokojný, že si adoptoval práve nás. Po pár týždňoch je už celkom Fidžinin miláčik, posúďtye sami.
December
2011:
Gucci sa u nás za mesiac absolútne
udomácnil. Je drzý ako ploštica. Riškovi lezie do misky aj do pelecha. A
hoci Riško váži 5,4 kg a Gucci len 1,4 kg, Riško len smutne pozerá, kam
mizne jeho obed. Najlepšie sdi Rišo oddýchne, keď sa Gucci rozhodne
polebediť si pri Fidži. A už postúpil na úroveň, že nielen pri Fidži, ale aj
na nej.
No uznajte, ktorý kocúr si môže toto dovoliť?
