Fotoalbum - v Súľovských skalách
Kolegom hovawarťákom za riekou Moravou som vždy závidela, že ich je oveľa viac na km2, než na Slovensku. Vďaka tomu si často organizujú spoločné výlety, výcvikové víkendy a pod. Pomaly, ale isto sa aj na strednom Slovensku sformovala partia, ktorá však zahŕňa aj priateľov od Ostravy a Bratislavy. Stretlo sa nás tam neúrekom, ale na fotkách už niektorí chýbajú, ktorý odchádzali v nedeľu skôr.


Zľava doprava sú: Kalina Royal Safe, Fidži Kráľovská stráž, Afrika Gora Monte, Emirat Kráľovská stráž, Kiwi Royal Safe,
Dafneé Indiánska maska, Max bez PP a Dorotka z Julinčina údolí.

Pred fotením stihli utiecť: Daisy Gold Premio, Eston Kráľovská stráž a Florida Kráľovská stráž, ktorá nás prišla pozrieť len na sobotné popoludnie. Plavý pes so šedivou papuľkou na fotke vpravo je asi najstarší psí účastník víkendu - MAX bez PP.

 V sobotu sme mali v úmysle vybrať sa na prechádzku niekam na lúky, aby sa psy mohli spoločne prebehnúť.

Emiratov pán vymyslel, že najlepšie to bude po náučnom chodníku na Súľovský hrad. Ale, že všetci sa najskôr idú naobedovať do dediny. Ja som stihla obed ešte pred príchodom do Súľova a tak som išla na ten náučný chodník popredu.
   

Celkom sa to na prechádzku po lúkach nepodobalo, lebo to bola riadna strmina do kopca, ale telefonicky ma autor tohto nápadu utvrdzoval v tom, že keď sa výjde hore, už to bude len piánko po lúkach a že ma skoro dobehnú. Keď sme natrafili na rebrík, ktorým bolo treba prekonať skalnú stenu, volala som opäť, že či to myslel vážne s touto prechádzkou, stále tvrdil, že to je v pohode, že už ozaj budú iba lúky. Ukázalo sa, že tých rebríkov tam bolo následne ešte asi 8. Bola som tam sama s dvomi psami (Afrikou a Fidži), bez mapy a iných potrebných vecí, ktoré by si človek vzal, keby vedel, že ide na náročnú túru a nie len tak so psom na prechádzku. Nakoniec sa ukázalo, že od toho prvého rebríka sa všetci vrátili naspäť. Len Emirat so svojim pánom pokračoval ďalej. Ani sa im nečudujem, že to ostatní vzdali, rebrík síce nebol veľmi dlhý, ale psy ho nemali ako obísť, museli ísť len po rebríku a na to väčšina nie je cvičená. Naša Afrika síce rebrík zvláda, ale tam sa jej veľmi nechcelo a od Fidži som také niečo už vôbec nemohla chcieť. Keď som nechcela vyzerať ako srab (bola som presvedčená, že všetci nás za chvíľu naozaj dobehnú) musela som vymyslieť, ako cez ten rebrík dostať psice. Majú 30 a 40 kg, na rukách by som ich nevyniesla, tak som sa oprela  chrbtom o rebrík a psice som vytiahla po sebe hore a cez hlavu som ich vytlačila nad rebrík. Keby som bola čo i len tušila, že takých miest nás ešte čaká viac, určite by som sa bola aj ja vrátila. 

Zhora boli celkom pekné výhľady, ale určite by sme si ich lepšie vychutnali za lepšieho počasia a keby sme mali na to viac času. Blížil sa však súmrak a tak bolo nevyhnuté ísť dole čo najrýchlejšie. Po strmých rebríkoch s dvomi psami, po mokrom lístí a šmykľavých koreňoch stromov to teda naozaj nebola zábava.

 

Takto sme však za hrdinky, lebo sme to celé zvládli samé a bez pomoci. Emirátov pán poznal nejakú cestu popod hrad, ktorá ale nebola značená. Mal síce úmysel nás dobehnúť, ale keďže zišiel zo značenej cesty, niekde sme sa minuli a každý z nás vyšiel z tých skál na inom mieste. Na hlavnú cestu sme došli až po zotmení a vďaka mobilu som si mohla zavolať "taxík" - Estonovu majiteľku, za čo jej veľmi pekne ďakujem, že nám ušetrila tých niekoľko kilometrov šľapania hore cestou na chatu.

Najviac nechápem, ako som sa mohla ja, starý a otrlý turista nechať nahovoriť na takúto blbosť bez prípravy a bez výbavy. Asi to bola potrebná výstraha, len zatiaľ neviem pred čím.

Počas výletu sa mi podarilo niekoľko celkom dobrých záberov Afriky. Celkom štýlovo ladia jej oči s opadaným lístím.

 

Postupne sa aj Fidži učí za modelku a občas sa jej podarí celkom dobre zapózovať.
Na záver pobytu sa psiská predsa len spoločne vybehali. Najviac sa vyhral Emirát s Fidžinou. Veď sú si aj vekovo veľmi blízki.
Emirat má 13 mesiacov a Fidži 9 a pol mesiaca.

 

Bol to super víkend a ja dúfam, že nebol posledný a že takýchto pekných chvíľ sa nám podarí spoločne stráviť oveľa viac.

všetky albumy
domovská stránka