Zima na začiatku roka 2012 bola na sneh veľmi výdatná. Aspoň u nás v Martine. Kým po minulé roky sme museli za snehom dochádzať aspoň na úbočia Veľkej a Malej Fatry, tohto roku sme mali snehu aj doma na dvore neúrekom.
Pre nás je zaujímavý aj fakt, že sneh prišiel zo začiatkom tehotenstva našej Cortiny. 1.1.2012 sme ešte cestu do Nemecka a späť zvládli na suchých cestách a o 3 dni po návrate domov boli už v Rakúsku snehové kalamity a neprejazdné viaceré cesty. Krásne počasie sme si užívali na každodenných výletoch na bežkách. Baby boli nadšené, že konečne sa nepľancem, ale pohybujem sa dosť rýchlo na to, aby sa riadne vyšantili.
Krásne, slnečné, hoci mrazivé dni sa striedali so snehovými
metelicami,
kedy psa zafúkalo tak rýchlo, že by ho za pár minút človek ani nenašiel.
Ale aj to boli perfektné zážitky, lebo aj metelica, fujavica k zime
patrí.
A tak, ako sa blížil koniec Cortininho tehotenstva, tak sa blížil aj
koniec snehu v Turci. Aj keď noci boli stále mrazivé, dni boli čoraz
teplejšie, sneh mokrejší, lepil sa na bežky a už to to taká zábava
nebola. Ale vždy lepšie, ako pešo, lebo snehu stále bolo takmer meter a
zabárať sa do neho nebola už vôbec žiadna zábava. Cortina sa s tým
veľkým bruchom s obrovským nadšením gúľala na všetky strany. Chúdence
šteniatka, hádam sa jej v bruchu nedogrckali.
Keď fotím psy, ich majitelia neraz frfľú, že som ako
Spielberg, toľko ich komandujem, ako sa majú usporiadať, kam koho
postaviť, posadiť a im sa to nedarí zvládnuť. Ale ak sa kompozícia
podarí, bývajú to nádherné fotky.
Keď som niekde sama s tromi psami, je ťažké ich do nejakej kompozície
naštelovať a ešte očakávať,
že tak vydržia, kým si spravím dosť záberov, aby aspoň zopár z nich bolo
vydarených.
Mám však to šťastie, že moje baby už dávno pochopili, čo sa od nich
chce, keď mám pred očami fotoaparát.
Na snehu najskôr sedela Cortina. Sama od seba a dobrovoľne. Ľahla som si do snehu, že to využijem a nafotím. Keď som zdvihla foťák k tvári, hneď sa ku Cortine uložila Fidži. Rika do toho síce trochu húkala, že nech sa radšej idú naháňať, ale potom sa aj ona usadila do kompozície a musíte uznať, že výsledný záber skutočne stojí zato. A to bez akéhokoľvek môjho komandovania. Ja som len v tichosti čakala a stláčala spúšť. S Triom Black je pri fotení radosť spolupracovať. Dokonalosť fotiek kazí len snehová búrka v pozadí.
Toto sú posledné zábery Tria Black na snehu začiatkom roka 2012. Bol
to pondelok 27.2.2012
Za týždeň po tomto výlete už nebolo po snehu ani stopy.
V sobotu 3.3.2012 Cortina úspešne priviedla na
svet 10 rozkošných šteniatok.
