Afrika - oslávila svojich 10 rokov |
Afrika oslávila 10 rokov Hoci si zrejme každý pri pojme Afrika predstaví horúci kontinent, akosi to nejde dohromady s 10. výročím. Naša Afrika je síce čierna, ale je to hovawartka, celým
menom Ch. AFRIKA GORA MONTE, ktorá Ako prišla Afrika do Martina Naša prvá hovawartka bola plavá a volala sa Gaia. O tom, ako sme sa rozhodli práve pre hovawarta a ako sme začínali život s Gaiou, ste mohli čítať na stránkach časopisu nielen Pes a mačka v čísle 6/2009. Po 4 rokoch strávených na sídlisku v Banskej Bystrici sme sa s Gaiou presťahovali do domu v Martine. Tak prišla Gaia o všetkých kamarátov, s ktorými na sídlisku chodila denne na vychádzky do prírody. Aj v našom novom okolí v Martine bolo veľa psov. Lenže „domoví“ ľudia v tom čase pred 10 rokmi mali svojich psov väčšinou len na dvore, úspech bol, keď neboli na reťazi a ak sme aj výnimočne niekoho stretli so psom von, už z diaľky kričal, aby som si držala toho psa a obchádzali nás na 100 m. Pritom Gaia už na pohľad nebola žiadny odstrašujúci terorista, bola krásna, blonďatá, akurát že veľká. Tak sme si kúpili druhú hovawartku, aby mala Gaia spoločnosť aj doma aj na prechádzkach. Pôvodne sme si chceli nechať šteniatko od Gaii, ale narodili sa len psíci a my sme chceli sučku, aby sme doma neriskovali nechcené nakrytie matky so synom. Už vtedy som túžila po hovawartke čiernej so znakmi. Tá farebná zlato-čierna kombinácia ma už dlho fascinovala. Na výstavách sme však videli, že pri čiernoznakatých hovawartoch si rozhodcovia vždy našli nejakú výhradu k sfarbeniu a tak som sa nechala nahovoriť na čiernu sučku, ktorej aspoň vo farbe nebudú mať čo vytýkať. V ČR som si našla očakávaný kvalitný vrh šteniatok, kde sa podľa genetických predpokladov mohli narodiť aj čierne šteniatka. To sa splnilo a v septembri 2002 sme sa ponáhľali vybrať si našu budúcu černošku. Voľba padla bez zaváhania na sučku menom Afrika. Bola krásna, veselá a aj k nám, cudzincom, ktorých videla prvý krát, veľmi milá. Nejaký čas ešte musela ostať pri mame, ale 12. október 2002 bol ten významný deň, keď sme merali cestu do Ústí nad Labem po druhý krát, aby sme si 6 kilovú Afriku priviezli domov. Tak k nám prišla čierna Afrika Gora Monte. Bolo to len 3 týždne po tom , ako od nás do nového domova odišlo posledné Gaine šteňa, čo Gaika znášala dosť ťažko. S maličkou Afrikou sme domov dorazili krátko pred polnocou. Ako Gaia zbadala, že sa jej domov vracia šteňa, išla od radosti vyskočiť z kože. Ale to len do okamihu, keď Afriku oňuchala a zistila, že to šteňa je celkom cudzie. Vtedy prežila okamih veľkého sklamania, vrhla na mňa zdesený a znechutený pohľad, ktorý nepochybne vyjadroval Gaine presvedčenie, že som načisto potratila rozum, keď som privliekla cudzie šteňa. Pohŕdavo sa otočila a 3 dni s nikým nekomunikovala, Afriku absolútne ignorovala, už sme sa obávali, že táto situácia nemá východisko. Spoločné začiatky Tam, kde človek nevedel, ako ďalej, tam si úplne super poradilo malé šteňa. Afrika bola veľmi veselá, hravá, priateľská a neunaviteľná. Jej mama bola plavá sučka a keď Afrika u nás doma zbadala Gaiu, bola od šťastia bez seba. Akurát, že Gaia ju dokonale ignorovala, ako keby bola neviditeľná. Afrika však nestrácala trpezlivosť ani odhodlanie a dennodenne sa Gaii podlizovala, vyzývala ju do hier, olizovala ju, až to jedného dňa Gaia nevydržala, dala sa vyprovokovať do hry a Afrika na celej čiare zvíťazila. Gaia ju prijala do svorky a ochraňovala ju ako vlastné šteňa. Odvtedy boli veľké kamošky, jedli spolu, spávali spolu a nikdy nemali medzi sebou žiadny spor. Jediné, čo musela Afrika akceptovať, že nesmie Gaii kradnúť veľké kosti, alebo rôzne žužlačky, ktoré občas od nás dostali. Tie si Gaia chránila veľmi dôrazne. Afrika mala v tomto smere rešpekt a keďže vždy dostali spravodlivo rovným dielom, nebol dôvod na problémy. Gaia bola výrazne dominantná suka a vždy sa považovala za číslo 2, hneď po mne, ako po vodcovi svorky. Keď som nebola doma, vždy zabrala moju posteľ, ktorú mám v psej izbe a nikto ju z nej nemohol dostať. Práve pre Gainu závislosť na mojej posteli sme sa
obávali, čo sa stane, ak sa k posteli priblíži Afrika. Gaia mala svoj pelech
aj na zemi, ten využívala, keď som bola doma. Pre Afriku sme zriadili v tej
istej izbe matrace na zemi a dúfali sme, že Afrika pochopí, že bude spávať
tam a na posteľ nesmie. No akonáhle som prestrela na položené matrace
plachtu a povedala som Afrike "miesto", v tej sekunde sa tam na celú dĺžku
natiahla Gaia a posteľ jej bola celkom ukradnutá. Zase to tie psy vyriešili
najlepšie. Gaia nijako neriešila to, či sa Afrika hrabe na posteľ, alebo
nie, pokojne tam mohla ležať celý večer, nevadilo jej, ani keď sa Afrika
natlačila ku Gaii na matrace. Neraz mali vyloženú hlavu jedna na druhej,
alebo nohy, radosť bola na ne pozerať. Výnimočná povaha Čím viac sme sa pohybovali medzi hovawartami, tým viac bolo jasné, že Afrika má výnimočnú povahu. Hoci ako šteňa bola veľmi temperamentná a vo svojich 4-5 mesiacoch ma pravidelne budievala tým, že vyskočila na posteľ a do hlavy mi šmarila ťažkú zimnú topánku s výrazom v očiach: „Vstávaj, ideme von!“, časom sa ukľudnila a stala sa z nej nádherná psia dáma. Má všetky vlastnosti správneho hovawarta. Doma riadne stráži, ale von medzi ľuďmi pokojne môže chodiť bez vôdzky, je priateľská, nechá sa pohladiť a veľmi sa v tom vyžíva. Aj dnes, keď už nemá aktívnu výstavnú kariéru, ju často beriem na výstavy len ako návštevníka. Kým ja sedím pri kruhu a sledujem dianie v ňom, Afrika sa po výstavisku pohybuje navoľno. Vždy si vyhliadne nejakých ľudí, ktorí majú voľné ruky, posadí sa k nim a vyžaduje pohladkanie. Keď sa jej prestanú venovať, nájde si iných. Spoločenské udalosti sú preto pre Afriku najväčšou odmenou. Afrika sa stala mamou
Vďaka
Afrikinej bezproblémovej povahe sme sa rozhodli, že takéto radosti s hovawartom
doprajeme aj ďalším ľuďom v podobe Afrikiných šteniatok. Prvý vrh mala
v roku 2005, kde sa narodili len 3 šteniatka. Afrika ako mama bola úžasne starostlivá. V čase, keď Cortina vymieňala mliečne zuby za trvalé, jej Afrika jazykom masírovala ďasná. V tom období Cortine vypadlo niekoľko mliečnych stoličiek naraz a evidentne jej to nerobilo radosť. Riešila to veľmi zaujímavým spôsobom, ktorý sme dovtedy ani nevideli, ani o tom nepočuli. Cortina chodila za Afrikou a brala jej celý ňufák do papule. Najskôr sme si mysleli, že sa len tak navzájom oblizujú, ale odpozorovali sme, že Cortina takýmto spôsobom od Afriky vyžadovala, aby jej masírovala ďasná. A Afrika to skutočne precízne robila. Cortina držala papuľku doširoka otvorenú a Afrika jej jazykom masírovala rany po vypadnutých zuboch. Trvalo to zo dva týždne a denne sa to opakovalo 3-4 krát po 15-20 minút. Skutočne príkladná starostlivosť. Časom sa ukázalo, že to nebolo len vo vzťahu k dcére, ale rovnaký postup Afrika aplikovala aj na svoju vnučku Fidži a teraz aj najnovšiu členku našej svorky – Jamaicu. Aj pri hrách so svojou dcérou Cortinou bola Afrika úžasná. Najskôr riadne Cortinu popreháňala a pováľala po zemi, ale nakoniec sa sama zvalila na zem a tvárila sa, že ju Cortina premohla. A tá mala zo svojho víťazstva vždy veľkú radosť. Lietala po dvore a vyškierala sa na Afriku akoby bola vyhrala vlastnými silami. Afrika sa stala sa matkou 22 šteniatok vo vrhoch „C“, „D“, „E“ a „G“ chovateľskej stanice Kráľovská stráž, pričom hneď dva vrhy „C“ a „E“ mali štatút výberového chovu. Vďaka svojej dcére Cortine má Afrika už 41 vnúčat a z nich Fidži a Francia priviedli na svet spoločne už 24 Afrikiných pravnúčat. Afrikine priame aj vzdialenejšie potomstvo robí radosť svojim majiteľom nielen na Slovensku, ale aj v krajine pôvodu plemena - v Nemecku, ďalej v Rakúsku, Francúzsku, Srbsku, Poľsku, Maďarsku a Česku. Afrikine úspechy S Afrikou sa u nás rozbehol ten pravý psí výstavný kolotoč. Už od šteňaťa bola veľmi pekná, na výstavách úspešná a môže sa hrdiť mnohými výstavnými titulmi: Slovenská šampiónka krásy mladých, Európska víťazka mladých, Šampiónka krásy Slovenska, Maďarska, Poľska, Česká šampiónka, Slovenská Grand šampiónka, Národná víťazka 2005. Je tiež Klubovou šampiónkou Slovenského hovawart klubu a vo svojich najlepších výstavných sezónach získala aj významné klubové ocenenie Suka roka. V triede mladých v roku 2003 na Špeciálnej výstave SHK bola ocenená ako druhý najkrajší hovawart (zo 79 zúčastnených) a veľmi dobre sa predviedla aj na dvoch Svetových výstavách psov (Dortmund 2003 a Bratislava 2009). Vo svojom seniorskom a veteránskom veku získala titul Slovenský šampión veteránov, BOB-Víťaz plemena na MVP Bratislava 2010, Najkrajší veterán Klubovej výstavy SHK 2012, Best of Queen, Victory veteran Winner 2012 a nestratila sa ani v porovnaní s veteránmi iných plemien, keď na Národnej výstave v Prešove 2010 stála na stupňoch víťazov ako 2. najkrajšia veteránka výstavy. Afrika je nielen krásna, ale aj šikovná. Má zložených 6 skúšok z výkonu (v športovej a záchranárskej kynológii) – pre znalých veci sú to skúšky – ZOP, ZPU1, ZM, RH-E, SVV1, FPR1. V pretekoch Slovenského hovawart klubu podľa skúšky ZM obsadila v roku 2005 Afrika 3.miesto a v roku 2008 zvíťazila. Úspechy Afrikiných potomkov Čas ukázal, že Afrikinu výnimočnú povahu a krásu dedia aj jej potomkovia. Z tých najlepších spomenieme:
C.I.E
Coral Sea Kráľovská stráž
- Medzinárodný výstavný šampión, Slovenský šampión krásy, Klubový šampión
SHK, Slovenský Grandšampión, Víťaz Grand Prix Slovakia 2008 a 2010 Dakara
Kráľovská stráž - Najkrajšie šteňa Klubovej výstavy SHK 2007
C.I.E.,
C.I.B. Everest Kráľovská stráž
- Medzinárodný výstavný šampión, Medzinárodný šampión krásy, Slovenský
šampión krásy mladých, Slovenský šampión krásy, Maďarský šampión, Slovenský
Grand šampión, Klubový šampión SHK, Víťaz mladých Grand Prix Slovakia
2009, Víťaz triedy šteniat na KV SHK 2008, PES ROKA SHK 2011, East Winner
2011 Emirat
Kráľovská stráž –
zameraný hlavne pracovne
Ch.
Golfo Kráľovská stráž
Jch.
Great Britain Kráľovská stráž aj Afrikine vnúčatá už majú na svojom konte mnohé úspechy: Ch.
Fidži Kráľovská stráž Ch.
Chile Kráľovská stráž
Jch.
Chiara
Kráľovská stráž Jch.
Chadwick Kráľovská stráž Šteniatka sú spokojné aj bez výstav Nie všetci naši potomkovia sa venujú výstavnej kariére. Niektorí robia svojim majiteľom radosť a dobrú službu aj bez výstavných titulov. Ich najcennejšou devízou je povaha, ktorú dedia práve po Afrike a je podporená aj kvalitnou socializáciou, či už u nás doma, alebo následne u nových majiteľov. Na správnej výchove a socializácii šteniatok nám záleží rovnako bez ohľadu na to, či budú, alebo nebudú mať v živote výstavnú kariéru. Kým od nás odídu k novým majiteľom, zvykáme ich na jazdu autom, na plávanie vo vode (len letné vrhy), na pohyb po rôznych povrchoch (betón, dlaždice, linoleum a pod.), na bežný ruch ulice atď. Starostlivosť, ktorú chovateľ vloží do šteniatka v období socializácie sa mnohonásobne v budúcnosti vráti novým majiteľom. Tí však musia v socializácii pokračovať, tráviť so šteniatkom dostatok času, umožniť mu hry s inými psami, stretnutia s inými, aj cudzími ľuďmi a pod. Nech je genetický základ akokoľvek dobrý, len svedomitou socializáciou a dôslednou výchovou vyrastie zo šteniatka hovawart, ktorého budú všetci obdivovať a s ktorým bude radosť chodiť na výlety do prírody, na kávičku do mesta, či na spoločné dovolenky. Dovolenky s Afrikou S Afrikou sme tých dovoleniek absolvovali nespočetné množstvo. Chodievali sme spolu na týždňové výcvikové tábory Hovawart klubu ČR aj Slovenského hovawart klubu. Aktívne sme sa zúčastnili na Medzinárodných športových hrách v Lanžhote, kde boli veľmi zaujímavé športové disciplíny pre ľudí aj psov. Nie vždy spolu len pracujeme, vieme si aj spoločne oddýchnuť. S Afrikou sme boli už dvakrát na dovolenke v Chorvátsku, kde sme si výdatne zaplávali, pochodili nádherné chorvátske národné parky a prírodné krásy. Afrika je výborný plavec. Miluje vodu a dodnes je vášnivá aportérka tenisovej loptičky, hlavne z vody. Všetky krásne letné dni sa snažíme aspoň z časti tráviť na štrkových jazerách, kde je čistá voda, dostatok tieňa na brehu a pre psov je to ako raj. Šťastná Afrika Afrika žije šťastný psí život. Nikdy nebola vážne chorá, nikdy nebola zatvorená v koterci a pokiaľ si spomínam, asi nikdy nebola sama. Buď trávi čas v ľudskej spoločnosti a keď sme v práci, bývala najskôr s Gaiou a teraz aj s našimi ďalšími psicami. Jej chovateľská kariéra už skončila, viac jej priamych potomkov už teda nebude. Ale jej úžasná povaha, zdravie a krásny exteriér s výnimočnou srsťou, veľmi príjemnou na dotyk, sa ďalej dedí v ďalších generáciách vnúčat a pravnúčat. Mnohí z nich si Afriku prišli uctiť aj osobne na
gril párty poriadanú špeciálne pri príležitosti
jej 10. narodenín. Postretali sa tak rôzne generácie synov, dcér,
tiet strýkov, synovcov a neterí. Všetci ich majitelia Afrike ďakujú sa to,
že ich život obohatili jej šteniatka a prajú jej naďalej pevné zdravie, veľa
elánu a radosti aj v ďalších rokoch jej života medzi nami. Ceníme si, že
boli ochotní merať mnohokilometrovú cestu preto, aby potriasli labkou mame,
babke a prababke svojich psích miláčikov – našej Afrike, ktorú máme tak
veľmi radi. Bol to krásny deň pre nás všetkých, ale najviac si ho asi užili šteniatka, ktoré majú nevyčerpateľnú zásobu energie. Tú si najlepšie vybijú medzi sebou a preto pre nich nie je nič lepšie, než stretnutie so súrodencami, keď sa mohli slobodne vybehať takmer do bezvedomia, ako to vedia len šteniatka. Veríme, že do tejto našej psej rodiny sa začlenia aj budúci majitelia našich najmladších šteniatok – Afrikiných pravnúčat, ktoré ešte čakajú u nás doma na svojich budúcich majiteľov. Ako išiel čas |
viac o Afrike |