Fotoalbum - Passau 2012

Do Passau nás cesta zaviedla začiatkom januára, keď sme sa vracali z návštevy Cortininho ženícha Csandra von Wackerbarth. Ak sa všetko podarí, budú mať spolu šteniatka "J" Kráľovská stráž.

Po ceste domov sme sa najskôr zastavili v Norimbergu. Večer sme ešte dorazili do Passau. Náhodným výberom sme natrafili na hotel Atrium, kde bolo nielen dobré ubytko, super raňajky v cene, ale aj cena veľmi prívetivá - 30 E na osobu a noc. Hotel mal jednu zvláštnosť, vďaka čomu nám určite dlho ostane v pamäti. Určite to bol dobrý marketingový ťah od jeho architekta.

Passau je mesto v Bavorsku na juhu Nemecka na hranici s Rakúskom. Má viac ako 50 tisíc obyvateľov a leží priamo na sútoku troch riek - Inn, Dunaj a Ilz.

Práve sútok týchto troch riek využil architekt pri návrhu hotela Atrium. Celý hotel je vnútri rozdelený na časti, ktoré zodpovedajú mestským častiam. Tak ako sú tieto rozdelené riekami, tak sú časti hotela rozdelené chodbami. A sútok sa nachádza priamo na recepcii. Vodné toky symbolizuje aj akvárium zabudované v podlahe.

Presne na tomto sútoku sa rozhoduje o tom, ako sa bude volať rieka, ktorá preteká viacerými štátmi, Bratislavou a ústi až do mora. Inn a Dunaj sa zlievajú dokopy vo veľmi ostrom uhle, takže podľa toho sa nedá určiť, ktorá rieka do ktorej sa vlieva. Najmohutnejšou z troch stretávajúcich sa riek je Inn, tvoriaci tu hranicu medzi Nemeckom a Rakúskom, takže by sa dalo očakávať, že menší Dunaj bude prítokom do Innu. Ale všetci vieme, že to tak nie je, keďže cez Bratislavu preteká Dunaj. Ten vyhral vďaka tomu, že k sútoku v Passau má za sebou pretečených viac kilometrov.

Tri rieky priamo v meste spôsobujú časté a silné hmly. My sme teda mali šťastie na veľmi pekný a slnečný deň. Hneď ráno sme sa vybrali na Oberhaus, odkiaľ sú krásne vyhliadky na mesto, rieky aj lode. Už po ceste sme videli krásne lúky, ako stvorené na tréning stopovania. Nečudo, že Nemci v tom majú také úspechy s hovawartami, keď na trénovanie majú k dispozícii obrovské priestory.
My sme trénovať nešli, Cortinka sa len trošku voľne prebehla. Určite jej to dobre padlo, keď mala za sebou toľko kilometrov v aute a ešte nás veľa kilometrov čakalo.

  

 Hneď pri hradnom múre stála tabuľa, červeno biela ako tie informačné o kultúrnych pamiatkach. Ani sme jej nevenovali pozornosť, keď ma zaujalo, že nápis na nej začína slovíčkom Hunde = pes. Pozriem bližšie a to bolo cvičisko pre psov. Pekný priestor na tréning.   

 

Z Oberhausu sme sa presunuli do centra mesta a k nábrežiu.Všetko tam pôsobí tak historicky. Úzke uličky, ale veľmi čisté a pokojné. Na každom rohu sa týčila nejaká zaujímavá vežička.

Cieľom našej prechádzky bola Katedrála Sv. Štefana.  Dnu sa so psom nesmie a tak sme sa prestriedali s Cortinkou na lavičke. Oddych aj celkom dobre padol.


 

 

 




Katedrála je krásna už zvonku, ale zážitok je až vo vnútri. Nádherne maľované stropy, viaceré zlatom zdobené oltáre. Najzaujímavejšou raritou však je najväčší katedrálny organ na svete. Keďže bolo tesne po vianociach, inštalovaný bol aj vianočný stromček. Bol vysoký a úplne dokonalý. Žiadne suché vetvy, žiadne nesymetrické alebo prázdne miesta. Až ťažko uveriť, že taký strom narastie v prírode. Ktovie, či stromy na takéto účely nie sú niekde špeciálne pestované, v ideálnych podmienkach, kde nič netieni, aby žiadne vetvičky neboli zakrpatené.


 

Od Katedrály Sv. Štefana je to na nábrežie len kúsok. Cíp nábrežia je presne to miesto, ku ktorému z jenej strany priteká Dunaj, z druhej strany Inn, ale odtiaľ už vody oboch riek pokračujú spoločne pod jedným názvom - Dunaj.

Už sa možno pýtate, kde je tá tretia rieka? Ilz je oficiálne vedený ako prítok Dunaja, pretože sa do neho vlieva len kúsoček pred tým, než sa Dunaj spojí s Innom. Na mape to pekne vidieť. Je to výrazne menšia riečka než Inn a Dunaj, preto sa jej ani nevenuje toľko pozornosti. Ale aj vďaka Ilzu je Passau výnimočne mestom na sútoku troch riek. Lebo sútokov dvoch riek je na svete určite nespočetne veľa.

 

Na nábreží Innu tesne pred sútokom je ďalšia zaujímavosť - kovový model Slnka s primerom 1,40 m. Je to asi jediné miesto, kde človek môže mať Slnko vo svojich rukách. A aby človek neumrel celkom hlúpy, sú tam aj tabuľky s informáciami o Slnku a model Slnečnej sústavy.       

 

Pekný slnečný deň sme ešte využili na pár fotiek. Cortinka chvíľu pózovala a potom sme sa už naložili do auta a vyrazili smer Bratislava.

 
 

Cestou sa nám naskytli pekné pohľad na rakúske Alpy. Z diaľnice sme si urobili krátku odbočku do Frankenburgu, kde žije Cortinin brat Cardiff. Vyrástol z neho krásny pes.
To bola posledná zastávka na našej 2000 km dlhej ceste do Heiligenstadtu a späť. Cortinka sa schúlila v aute na zadnom sedadle a spala spánkom spravodlivých takmer až domov.
Teraz nám neostáva iné len čakať, či následkom tohto výletu budú aj šteniatka.

 

 návrat na úvod do fotoalbumu

hlavná stránka