Do Passau nás cesta zaviedla začiatkom januára, keď sme sa vracali z
návštevy Cortininho ženícha Csandra von Wackerbarth. Ak sa všetko
podarí, budú mať spolu šteniatka "J" Kráľovská
stráž.
Po
ceste domov sme sa najskôr zastavili v
Norimbergu. Večer sme ešte
dorazili do Passau. Náhodným výberom sme natrafili na hotel Atrium, kde
bolo nielen dobré ubytko, super raňajky v cene, ale aj cena veľmi
prívetivá - 30 E na osobu a noc. Hotel mal jednu zvláštnosť, vďaka čomu
nám určite dlho ostane v pamäti. Určite to bol dobrý marketingový ťah od
jeho architekta.
Passau je mesto
v Bavorsku na juhu Nemecka na hranici s Rakúskom. Má viac ako 50 tisíc
obyvateľov a leží priamo na sútoku troch riek - Inn, Dunaj a Ilz.
Práve sútok týchto troch riek využil architekt pri návrhu hotela Atrium.
Celý hotel je vnútri rozdelený na časti, ktoré zodpovedajú mestským
častiam. Tak ako sú tieto rozdelené riekami, tak sú časti hotela
rozdelené chodbami. A sútok sa nachádza priamo na recepcii. Vodné toky
symbolizuje aj akvárium zabudované v podlahe.
Presne na tomto sútoku sa rozhoduje o tom, ako sa bude volať rieka,
ktorá preteká viacerými štátmi, Bratislavou a ústi až do mora. Inn a
Dunaj sa zlievajú dokopy vo veľmi ostrom uhle, takže podľa toho sa nedá
určiť, ktorá rieka do ktorej sa vlieva. Najmohutnejšou z troch
stretávajúcich sa riek je Inn, tvoriaci tu hranicu medzi Nemeckom a Rakúskom,
takže by sa dalo očakávať, že menší Dunaj bude prítokom do Innu. Ale
všetci vieme, že to tak nie je, keďže cez Bratislavu preteká Dunaj. Ten
vyhral vďaka tomu, že k sútoku v Passau má za sebou pretečených viac
kilometrov.
Tri
rieky priamo v meste spôsobujú časté a silné hmly. My sme teda mali
šťastie na veľmi pekný a slnečný deň. Hneď ráno sme sa vybrali na
Oberhaus, odkiaľ sú krásne vyhliadky na mesto, rieky aj lode. Už po
ceste sme videli krásne lúky, ako stvorené na tréning stopovania.
Nečudo, že Nemci v tom majú také úspechy s hovawartami, keď na
trénovanie majú k dispozícii obrovské priestory.
My sme trénovať nešli, Cortinka sa len trošku voľne prebehla. Určite jej
to dobre padlo, keď mala za sebou toľko kilometrov v aute a ešte nás
veľa kilometrov čakalo.
Hneď pri hradnom múre stála tabuľa, červeno biela ako tie
informačné o kultúrnych pamiatkach. Ani sme jej nevenovali pozornosť,
keď ma zaujalo, že nápis na nej začína slovíčkom Hunde = pes. Pozriem
bližšie a to bolo cvičisko pre psov. Pekný priestor na tréning.
Z Oberhausu sme sa presunuli do centra mesta a k nábrežiu.Všetko tam
pôsobí tak historicky. Úzke uličky, ale veľmi čisté a pokojné. Na každom
rohu sa týčila nejaká zaujímavá vežička.
Cieľom našej prechádzky bola
Katedrála Sv. Štefana. Dnu sa so psom nesmie a tak sme sa
prestriedali s Cortinkou na lavičke. Oddych aj celkom dobre padol.
Katedrála
je krásna už zvonku, ale zážitok je až vo vnútri. Nádherne maľované
stropy, viaceré zlatom zdobené oltáre. Najzaujímavejšou raritou však je
najväčší katedrálny organ na svete. Keďže bolo tesne po vianociach,
inštalovaný bol aj vianočný stromček. Bol vysoký a úplne dokonalý.
Žiadne suché vetvy, žiadne nesymetrické alebo prázdne miesta. Až ťažko
uveriť, že taký strom narastie v prírode. Ktovie, či stromy na takéto
účely nie sú niekde špeciálne pestované, v ideálnych podmienkach, kde
nič netieni, aby žiadne vetvičky neboli zakrpatené.
Od Katedrály Sv. Štefana je to na nábrežie len kúsok. Cíp nábrežia je
presne to miesto, ku ktorému z jenej strany priteká Dunaj, z druhej
strany Inn, ale odtiaľ už vody oboch riek pokračujú spoločne pod jedným
názvom - Dunaj.
Už sa možno pýtate, kde je tá tretia rieka?
Ilz je oficiálne
vedený ako prítok Dunaja, pretože sa do neho vlieva len kúsoček pred
tým, než sa Dunaj spojí s Innom.
Na mape to pekne
vidieť. Je to výrazne menšia riečka než Inn a Dunaj, preto sa jej
ani nevenuje toľko pozornosti. Ale aj vďaka Ilzu je Passau výnimočne
mestom na sútoku troch riek. Lebo sútokov dvoch riek je na svete určite
nespočetne veľa.
Na
nábreží Innu tesne pred sútokom je ďalšia zaujímavosť -
kovový model Slnka s primerom 1,40 m. Je to asi jediné miesto, kde
človek môže mať Slnko vo svojich rukách. A aby človek neumrel celkom
hlúpy, sú tam aj tabuľky s informáciami o Slnku a model Slnečnej
sústavy.
Pekný slnečný deň sme ešte využili na pár fotiek. Cortinka chvíľu
pózovala a potom sme sa už naložili do auta a vyrazili smer Bratislava.
Cestou
sa nám naskytli pekné pohľad na rakúske Alpy. Z diaľnice sme si
urobili krátku odbočku do Frankenburgu, kde žije Cortinin brat
Cardiff. Vyrástol z neho krásny pes.
To bola posledná zastávka na našej 2000 km dlhej ceste do
Heiligenstadtu a späť. Cortinka sa schúlila v aute na zadnom sedadle
a spala spánkom spravodlivých takmer až domov.
Teraz nám neostáva iné len čakať, či následkom tohto výletu budú aj
šteniatka.
|