Fotoalbum - keď je doma viac psov
Neraz dostávam otázku, ako sa doma znesú dve, tri a teraz už aj štyri sučky hovawartky. Rozprávať môžem veľa, ale lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. A tak som urobila aspoň výber fotografií z nášho života, ktoré ukazujú, ako naše psice spolu nažívajú. Najstaršia Gaia má 11 rokov, Afrika 6 a pol, Cortina 3 a pol a najmenšia Fidži necelých 10 mesiacov. Tieto fotky sú prvé, na ktorých sa nám podarilo zachytiť všetky 4 psice, lebo Fidži je taká aktívna, že pár sekúnd neobsedí. Verím, že od tejto chvíle bude aj Fidži taká spoľahlivá modelka a bude sa rada fotiť ako ostatné 3 baby.

Časom sa situácia trošku zmenila. Gaika už nie je medzi nami. Tri roky sme mali teda len 3 člennú svorku - Afriku, Cortinu a Fidži, volali sme ich Trio Black. Od jari 2012 sa naša svorka rozšírila o čiernoznakatú Jamaicu a tak vyvstala otázka, čo s názvom našej svorky. Označenie Black by síce sedelo, ale Quatro sa mi nepáči. Neviem ako, ale na rozum mi prišli Traja mušketieri. Ako to sedí na naše 4 psice? Jednoducho, veď aj traja mušketieri boli predsa štyria - Athos, Portos, Aramis a D'Artagnan. Boli to parťáci s heslom : "Všetci za jedného, jeden za všetkých". Dúfajme, že aj naše mušketierky budú tak spolu držať.

Na začiatok trošku teórie o tom, ako sa znášajú v jednej domácnosti viaceré psy:
Závisí to od viacerých faktorov:
  • či prišli do domácnosti naraz

  • či sú rovnako staré

  • či sú rovnako dominantné

  • či je vodcom svorky osoba s dostatočnou prirodzenou autoritou

Ak sučky pribúdajú do domácnosti postupne, zvyčajne si tá staršia dokáže udržať svoje nadradené postavenie pred prišelcom. Ak je dobre vychovaná, tá druhá sa už vychová takmer sama.  horšie je, ak si niekto kúpi 2 suky rovnakého plemena naraz a tie nemajú ujasnené svoje poradie, tam sa dá očakávať, že to budú riešiť silou aspoň vo chvíľach neprítomnosti vodcu svorky. K súbojom tiež môže dôjsť aj vtedy, keď staršia suka, ktorá je doma prvá, je málo sebavedomá a prišelec to hneď zistí. Kým je staršia suka silnejšia, môže byť doma aký taký mier, ale keď sa fyzické sily vyrovnajú, pravdepodobne nepotrvá dlho a prišelec sa vo svorke zaradí pred staršiu fenku.

Ideálne je, keď je vodcom svorky človek, ktorý má dostatočnú prirodzenú autoritu, nie je v kynológii úplným začiatočníkom, pozná plemeno, ktoré chce chovať a má schopnosť pozorovať a správne vyhodnocovať správanie svojich psov. Pre pokoj "v rodine" je niekedy lepšie, keď sa tomu dominantnejšiemu prejavujú a poskytujú výhody nadriadeného aj v prípade, keď je v hierarchii o niečo pozadu. Tým sa predíde tomu, aby o tie výhody musel bojovať.

Dôležité je vedieť, že tvorba hierarchie vo svorke vlkov a psov má jeden zásadný rozdiel.

  1. Ak si vlci vytvoria hierarchiu - táto platí pre všetky ich činnosti. Ak sa niektorí z vlkov vo svorke dokáže posunúť o stupienok vyššie, opäť to platí pre všetky činnosti svorky.

  2. Psy si vytvárajú hierarchiu na každú činnosť zvlášť. Iné poradie môžu mať v prístupe k potrave, iné pri prechode dverami, iné práva majú na najlepšie miesta na spanie a v inom poradí môžu nastupovať do auta.

Napr. u nás má prvé právo na najlepší pelech Gaia a ostatné dve to akceptujú. Ale do auta vždy nastupujú v poradí - Cortina, Rika, Gaia a tiež to dokonale akceptujú. Maškrty dostávajú rovným dielom v ľubovoľnom poradí a neostáva im iné ako to akceptovať, na to (a nielen na to) mám, ako vodca svorky dostatočnú autoritu.

Na fotkách môžete vidieť, že sa znesú aj pri jedle z jedného taniera, aj pri spánku na jednom pelechu.

Keď k nám pribudla aj Cortinka, v pohode sa začlenila do svorky, ale keďže má veľkú dávku sebavedomia, pri niektorých činnostiach sa už pretlačila dopredu - napr. to nastupovanie do auta. S Rikou jedia zmrzlinu z jedného kornútka bez akýchkoľvek konfliktov.

Naším prvým psom s PP je plavá Agaia Victoria Brunensis. Prvé 4 roky som s ňou prežila v paneláku v Banskej Bystrici a verte, či nie, ale mala sa omnoho lepšie, než mnohé psy, ktoré žili na dvoroch.  Panelákový človek vie, že jeho pes potrebuje veľa pohybu a tak urobí všetko preto, aby mu ten pohyb zabezpečil. My sme mali to šťastie, že sme bývali na okraji sídliska s priamym výbehom na lúky a polia. Na tom sídlisku bolo psov veľa a všetci chodievali denne na výbeh do okolitej prírody. Vďaka tomu tam mala Gaia veľa kamarátov a každý deň sa s nimi dosýta vybláznila. Jedným z najlepších jej kamošov boli kríženec Andy, barzoj Aliban a írsky seter Filip. Hoci ich nevidela už 7 rokov, ešte nedávno keď na výstave v Košiciach zbadala barzoja, kňučala ako malé šteňa a musela som  s ňou ísť k tomu barzojovi, aby sa presvedčila, že to nie je Aliban. Zostala viditeľne smutná. Psy majú evidentne dobrú pamäť a ich dobré vzájomné vzťahy dlho vydržia. 
 
Keď sme sa po tých 4 rokoch presťahovali do domu v Martine, prišla Gaia o všetkých kamarátov. Tiež som s ňou chodila denne do prírody, ale domoví ľudia v tom čase pred 7 rokmi mali svojich psov väčšinou doma, úspech bol, keď neboli na reťazi a ak sme aj výnimočne niekoho stretli so psom von, už z diaľky kričal, aby som si držala toho psa a obchádzali nás na 100 m. Pritom Gaia už na pohľad nie je žiadny odstrašujúci terorista, akurát je veľká. Tak sme si kúpili druhú hovawartku, aby mala Gaia spoločnosť aj doma aj na prechádzkach.

Pôvodne sme si chceli nechať šteniatko od Gaii, ale narodili sa len psíci a my sme chceli sučku, aby sme neriskovali nechcené nakrytie matky so synom. Tak k nám prišla čierna Afrika Gora Monte. Bolo to len 3 týždne po tom , ako od nás do do nového domova odišlo posledné Gaine šteňa. S maličkou Afrikou z Ústí nad Labem sme domov dorazili krátko pred polnocou. Ako Gaia zbadala, že sa jej domov vracia šteňa, išla od radosti vyskočiť z kože. Ale to len do okamihu, keď Afriku oňuchala a zistila, že to šteňa je celkom cudzie. Vtedy prežila okamih veľkého sklamania, vrhla na mňa zdesený a znechutený pohľad, ktorý nepochybne vyjadroval Gaine presvedčenie, že som načisto potratila rozum, keď som privliekla cudzie šteňa. Pohŕdavo sa otočila a 3 dni s nikým nekomunikovala, Afriku absolútne ignorovala, už sme sa obávali, že táto situácia nemá východisko.

Tam, kde človek nevedel, ako ďalej,  tam si úplne super poradilo malé šteňa. Afrika bola veľmi veselá, hravá, priateľská a neunaviteľná. Jej mama bola plavá fena a keď Afrika u nás doma zbadala Gaiu, bola od šťastia bez seba. akurát, že Gaia ju dokonale ignorovala, ako keby bola neviditeľná. Afrika však nestrácala trpezlivosť ani odhodlanie a dennodenne sa Gaii podlizovala, vyzývala ju do hier, olizovala ju, až to jedného dňa Gaia nevydržala, dala sa vyprovokovať do hry a Afrika na celej čiare zvíťazila. Gaia ju prijala do svorky a ochraňovala ju ako vlastné šteňa.

Odvtedy sú veľké kamošky, jedia spolu, spávajú spolu a nikdy nemali medzi sebou žiadny spor. Jediné, čo musela Afrika akceptovať, že nesmie Gaii kradnúť veľké kosti, alebo rôzne žužlačky, ktoré občas od nás dostali. Tie si Gaia chránila veľmi dôrazne. Afrika mala v tomto smere rešpekt a keďže vždy dostali spravodlivo rovným dielom, nebol dôvod na problémy.
 
Na týchto fotkách nie je bežné každodenné jedlo, je to rybacia torta so syrovou polevou, akú dostáva od nás narodeninový oslávenec. Vždy sa o ňu pekne podelia.

Gaia je výrazne dominantná suka a vždy sa považovala za číslo 2, hneď po mne, ako po vodcovi svorky. Keď som nebola doma, vždy zabrala moju posteľ, ktorú mám v psej izbe a nikto ju z nej nemohol dostať. Po niekoľkých výchovných lekciách pochopila, že rešpektovať musí aj moju sestru (od nej si dá aj vybrať jedlo z papule), ale našu matku nikdy ani dodnes neposlúcha, napriek tomu, že ju má veľmi rada, vždy ju vyoblizuje, ale nikdy neposlúchne, čo sama nechce.

Práve pre Gainu závislosť na mojej posteli sme sa obávali, čo sa stane, ak sa k posteli priblíži Afrika. Gaia mala svoj pelech aj na zemi, ten využívala, keď som bola doma. Pre Afriku sme zriadili v tej istej izbe matrace na zemi a dúfali sme, že Afrika pochopí, že bude spávať tam a na posteľ nesmie. No akonáhle som prestrela na položené matrace plachtu a povedala som Afrike "miesto", v tej sekunde sa tam na celú dĺžku natiahla Gaia a posteľ jej bola celkom ukradnutá. Zase to tie psy vyriešili najlepšie. Gaia nijako neriešila to, či sa Afrika hrabe na posteľ, alebo nie, pokojne tam mohla ležať celý večer, nevadilo jej, ani keď sa Afrika natlačila ku Gaii na matrace. Neraz majú vyloženú hlavu jedna na druhej, alebo nohy, no proste sú úžasné.
 

Keďže Gaia v nasledujúcom období prišla zo zdravotných dôvodov o maternicu, obávali sme sa, že sa to môže stať aj Afrike a tak sme si od Afriky nechali hneď z prvého vrhu jednu sučku - Cortinu. Tá zapadla do svorky úplne perfektne. Pochopila, že šéfom medzi 4-nožcami je Gaia a že Afrika jej bude tolerovať snáď úplne všetko. Afrika ako mama bola úžasne starostlivá, v čase, keď Cortina vymieňala mliečne zuby za trvalé, jej Afrika jazykom masírovala ďasná. Podrobnejšie sme o tom písali v albume Cortiny.

 

 

 

Baby aj naďalej spolu spávajú i jedávajú. V lete občas zabehneme na zmrzlinu. Robia u nás špičkovú jadranskú. Gaia už o zmrzlinu nemá záujem, ale tie mladšie si radi dajú jogurtovú, alebo tvarohovú. Nerobí im problém podeliť sa o ňu hoci aj z jedného kornútka. Neexistuje, že by na seba zavrčali, alebo sa snažili ukradnúť všetko pre seba. Jediný, komu kradnú jedlo a to hlavne Cortina a teraz už aj Fidži, je náš kocúr Berťo. Môže si však za to sám. Je neuveriteľne prieberčivý, máločo mu vyhovuje a už vôbec nežerie 2x po sebe to isté. Keď to neustriehneme, baby zlikvidujú všetky zvyšky a potom priberajú. Našťastie na Fidžine to zatiaľ nevidno.
Inak kocúra všetky naše psice výborne tolerujú. Kocúr u nás vyrastal spolu s "B"-čkovými šteniatkami a bol im rovnocenným sparingpartnerom. Najradšej sa s nimi hral na naháňačku a skrývačku. Nemyslite si, že to bolo len tak, že on sa skrýval a šteňatá ho naháňali. Vôbec nie. Tá hra bola rovnocenná. Berťo mal veľkú radosť, keď šteňatám prešiel cez rozum. Keď ho prestali naháňať, začal naháňať on ich, provokoval ich, skryl sa a mňaučal, aby ho hľadali. Podnikal útoky zo svojich skrýš dovtedy, kým ho nezačali naháňať. Bolo to úžasné divadlo.

Malo to len jedinú chybu, Berťo si vytvoril obraz, že všetky psy sú kamaráti a dá sa s nimi hrať. Mal voľný pohyb po vonku a jedného dňa sa vybral ďalej z nášho dvora. Zrejme zabrúsil k niektorému susedovi, kde bol menej priateľský pes a Berťo sa domov ťahal len po predných nohách s kompletne prehryznutou panvou. Z tohto zranenia sa vylízal, ale pochopil, že so psami nie je iba zábava. Teraz chodí na výlety len do dvorov, kde nemajú psa. Naše psice toleruje, nechá sa oblízať, kým bola Cortina malá, hral sa s ňou, teraz sa hráva s Fidžinou, ale už sú to len hry na mieste - capkajú sa labkami a pod. Už sa s nimi nenaháňa.
 
Psice sa naučili pekne sedieť, keď sa rozdáva jedlo, či je to doma, alebo na opekačke. Trpezlivo čakajú, kým príde rad aj na nich a dokonca pri tom tolerujú aj kocúra.   

Na jar sa do našej svorky priplietlo kukučie mláďa. Ako vždy je v hniezde kukučie mláďa najväčšie a ako vždy ho matka ostatných mláďat akceptuje a z hniezda ho nevyhodí. V tomto prípade je len jedna výnimka (zatiaľ), že kukučie mláďa tie domáce mláďatá neoberá o potravu. Uvidíme ako dlho potrvá, kým ten drobec začne psom kradnúť granule z misky.
Pôvodne som mala v úmysle nemať viac ako 3 psy naraz a aj teraz si myslím, že by to bolo celkom dosť. Keď sa nám narodili šteniatka "F", Fidži bola od začiatku iná, zvedavá, šikovná, najväčší prieskumník a mala veľký záujem o deti. Keďže pôvodný záujemca o ňu sa  nakoniec kvôli farbe rozhodol pre plavú sučku, Fidži u nás ostávala o čosi dlhšie, než ostatné šteňatá. Čím dlhšie sme ju mali, tým viac som ju obdivovala a už som sa jej nedokázala vzdať. A tak neplánovane máme zase o jednu babu viac. Fidži zapadla do svorky perfektne, stále je veľmi hravá, veselá a nekonfliktná. Je veľmi ostražitá, s ňou sa nemusíme báť, že by nás niekto nepozorovane prepadol. Doma si však rada polebedí v pelechu a neraz nie sama. Baby sa znášajú veľmi dobre a do vaničky sa často natrepú aj dve naraz.

Zľava: Fidži a Afrika, Fidži a Cortina, Cortina
Fidži a Afrika Fidži a Cortina Cortina

Nedávno sa mi podarilo zohnať veľké hovädzie kosti a tak si baby riadne zamaškrtili. Rozložili sa po dvore, aby si strážili svoju korisť. Občas sú zvedavé, či tá druhá nemá lepšiu kosť a tak to idú skontrolovať. Opustenú kosť hneď niektorá uteká zabrať, ale pritom opustí tú svoju a tak si ich povymieňajú. Ak by však chcel niekto zabrať neopustenú kosť, majiteľka si ju stráži s patričným vrčaním. Votrelec to vždy rešpektuje a tak k žiadnym potýčkam nedochádza.

S novými technológiami sa mi podarilo urobiť aj

video, ako si Afrika a Cortina pokojne obhrýzajú veľké kosti bez toho,
aby vznikli akékoľvek potýčky. 

Afrika (6 r.) a jej dcéra Cortina (3 r.)Život s našimi psicami je úžasný, ale nemožno to paušalizovať. Takáto svorka vyžaduje vodcu, ktorého všetky psy vo svorke rešpektujú, ktorý sa nebojí riešiť akúkoľvek situáciu, ktorá môže medzi psami vzniknúť a akýkoľvek náznak odporuje zlikviduje raz a navždy. Veľmi dôležité je to hlavne v období puberty, kedy mladý pes skúša, čo si môže dovoliť. V takom prípade je najlepšie rýchlo precvičiť také cviky poslušnosti, ktoré psa upevňujú v podriadenej pozícii (sadni, ľahni, zostať) a vodca svorky si tak utvrdí svoju autoritu.

Napriek akýmkoľvek teóriám, ktoré fungujú pri spolužití viacerých súk, alebo suky a psa, treba si veľmi dobre rozmyslieť, či sa človek pustí do spolužitia dvoch, nedajbože viacerých psov-samcov na jednom dvore. Samce oveľa tvrdšie a intenzívnejšie medzi sebou súperia o pozíciu vodcu svorky a hoci aj svojho človeka v plnej miere uznávajú ako autoritu, nedokážu sa vzdať vzájomných potýčiek. Neraz sa v takom prípade musí človek rozhodnúť jedného psa vzdať, alebo ich rozdeľovať tak, aby sa na dvore nikdy spolu nestretli.

prehľad albumov

                                                                                      hlavná stránka