Na začiatok trošku teórie o tom, ako sa znášajú v
jednej domácnosti viaceré psy:
Závisí to od viacerých faktorov:
Ak sučky pribúdajú do domácnosti postupne, zvyčajne si tá
staršia dokáže udržať svoje nadradené postavenie pred prišelcom. Ak je dobre
vychovaná, tá druhá sa už vychová takmer sama. horšie je,
ak si niekto kúpi 2 suky rovnakého plemena naraz a tie nemajú ujasnené svoje
poradie, tam sa dá očakávať, že to budú riešiť silou aspoň vo chvíľach
neprítomnosti vodcu svorky. K súbojom tiež môže dôjsť aj vtedy, keď staršia
suka, ktorá je doma prvá, je málo sebavedomá a prišelec to hneď zistí. Kým
je staršia suka silnejšia, môže byť doma aký taký mier, ale keď sa fyzické
sily vyrovnajú, pravdepodobne nepotrvá dlho a prišelec sa vo svorke zaradí
pred staršiu fenku.
Ideálne je, keď je vodcom svorky človek, ktorý má dostatočnú
prirodzenú autoritu, nie je v kynológii úplným začiatočníkom, pozná plemeno,
ktoré chce chovať a má schopnosť pozorovať a správne vyhodnocovať správanie
svojich psov. Pre pokoj "v rodine" je niekedy lepšie, keď sa tomu
dominantnejšiemu prejavujú a poskytujú výhody nadriadeného aj v prípade, keď
je v hierarchii o niečo pozadu. Tým sa predíde tomu, aby o tie výhody musel
bojovať.
Dôležité je vedieť, že tvorba hierarchie vo svorke
vlkov a psov má jeden zásadný rozdiel.
-
Ak si vlci vytvoria hierarchiu - táto platí pre všetky
ich činnosti. Ak sa niektorí z vlkov vo svorke dokáže posunúť o
stupienok vyššie, opäť to platí pre všetky činnosti svorky.
-
Psy si vytvárajú hierarchiu na každú činnosť zvlášť. Iné
poradie môžu mať v prístupe k potrave, iné pri prechode dverami, iné
práva majú na najlepšie miesta na spanie a v inom poradí môžu nastupovať
do auta.
Napr. u nás má prvé právo na najlepší pelech Gaia a ostatné
dve to akceptujú. Ale do auta vždy nastupujú v poradí - Cortina, Rika, Gaia
a tiež to dokonale akceptujú. Maškrty dostávajú rovným dielom v ľubovoľnom
poradí a neostáva im iné ako to akceptovať, na to (a nielen na to) mám, ako
vodca svorky dostatočnú autoritu.
Na fotkách môžete vidieť, že sa znesú aj pri jedle z jedného
taniera, aj pri spánku na jednom pelechu.
Keď k nám pribudla aj Cortinka, v pohode sa začlenila do
svorky, ale keďže má veľkú dávku sebavedomia, pri niektorých činnostiach sa
už pretlačila dopredu - napr. to nastupovanie do auta. S Rikou jedia
zmrzlinu z jedného kornútka bez akýchkoľvek konfliktov. |
Naším prvým psom s PP je plavá Agaia Victoria Brunensis. Prvé 4 roky
som s ňou prežila v paneláku v Banskej Bystrici a verte, či nie, ale
mala sa omnoho lepšie, než mnohé psy, ktoré žili na dvoroch.
Panelákový človek vie, že jeho pes potrebuje veľa pohybu a tak urobí
všetko preto, aby mu ten pohyb zabezpečil. My sme mali to šťastie,
že sme bývali na okraji sídliska s priamym výbehom na lúky a polia.
Na tom sídlisku bolo psov veľa a všetci chodievali denne na výbeh do
okolitej prírody. Vďaka tomu tam mala Gaia veľa kamarátov a každý
deň sa s nimi dosýta vybláznila. Jedným z najlepších jej kamošov
boli kríženec Andy, barzoj Aliban a írsky seter Filip. Hoci ich
nevidela už 7 rokov, ešte nedávno keď na výstave v Košiciach zbadala
barzoja, kňučala ako malé šteňa a musela som s ňou ísť k tomu
barzojovi, aby sa presvedčila, že to nie je Aliban. Zostala
viditeľne smutná. Psy majú evidentne dobrú pamäť a ich dobré
vzájomné vzťahy dlho vydržia.
|
Keď
sme sa po tých 4 rokoch presťahovali do domu v Martine, prišla Gaia
o všetkých kamarátov. Tiež som s ňou chodila denne do prírody, ale
domoví ľudia v tom čase pred 7 rokmi mali svojich psov väčšinou
doma, úspech bol, keď neboli na reťazi a ak sme aj výnimočne niekoho
stretli so psom von, už z diaľky kričal, aby som si držala toho psa
a obchádzali nás na 100 m. Pritom Gaia už na pohľad nie je žiadny
odstrašujúci terorista, akurát je veľká. Tak sme si kúpili druhú
hovawartku, aby mala Gaia spoločnosť aj doma aj na prechádzkach.
Pôvodne sme si chceli nechať šteniatko od Gaii, ale narodili sa
len psíci a my sme chceli sučku, aby sme neriskovali nechcené
nakrytie matky so synom. Tak k nám prišla čierna Afrika Gora Monte.
Bolo to len 3 týždne po tom , ako od nás do do nového domova odišlo
posledné Gaine šteňa. S maličkou Afrikou z Ústí nad Labem sme domov
dorazili krátko pred polnocou. Ako Gaia zbadala, že sa jej domov
vracia šteňa, išla od radosti vyskočiť z kože. Ale to len do
okamihu, keď Afriku oňuchala a zistila, že to šteňa je celkom
cudzie. Vtedy prežila okamih veľkého sklamania, vrhla na mňa zdesený
a znechutený pohľad, ktorý nepochybne vyjadroval Gaine presvedčenie,
že som načisto potratila rozum, keď som privliekla cudzie šteňa.
Pohŕdavo sa otočila a 3 dni s nikým nekomunikovala, Afriku absolútne
ignorovala, už sme sa obávali, že táto situácia nemá východisko.
Tam,
kde človek nevedel, ako ďalej, tam si úplne super poradilo
malé šteňa. Afrika bola veľmi veselá, hravá, priateľská a
neunaviteľná. Jej mama bola plavá fena a keď Afrika u nás doma
zbadala Gaiu, bola od šťastia bez seba. akurát, že Gaia ju dokonale
ignorovala, ako keby bola neviditeľná. Afrika však nestrácala
trpezlivosť ani odhodlanie a dennodenne sa Gaii podlizovala,
vyzývala ju do hier, olizovala ju, až to jedného dňa Gaia
nevydržala, dala sa vyprovokovať do hry a Afrika na celej čiare
zvíťazila. Gaia ju prijala do svorky a ochraňovala ju ako vlastné
šteňa.
Odvtedy sú veľké kamošky, jedia spolu, spávajú spolu a nikdy
nemali medzi sebou žiadny spor. Jediné, čo musela Afrika akceptovať,
že nesmie Gaii kradnúť veľké kosti, alebo rôzne žužlačky, ktoré
občas od nás dostali. Tie si Gaia chránila veľmi dôrazne. Afrika
mala v tomto smere rešpekt a keďže vždy dostali spravodlivo rovným
dielom, nebol dôvod na problémy.
Na týchto fotkách nie je bežné každodenné jedlo, je to rybacia torta
so syrovou polevou, akú dostáva od nás narodeninový oslávenec. Vždy
sa o ňu pekne podelia. |
Gaia
je výrazne dominantná suka a vždy sa považovala za číslo 2, hneď po
mne, ako po vodcovi svorky. Keď som nebola doma, vždy zabrala moju
posteľ, ktorú mám v psej izbe a nikto ju z nej nemohol dostať. Po
niekoľkých výchovných lekciách pochopila, že rešpektovať musí aj
moju sestru (od nej si dá aj vybrať jedlo z papule), ale našu matku
nikdy ani dodnes neposlúcha, napriek tomu, že ju má veľmi rada, vždy
ju vyoblizuje, ale nikdy neposlúchne, čo sama nechce.
Práve pre Gainu závislosť na mojej posteli sme sa obávali, čo sa
stane, ak sa k posteli priblíži Afrika. Gaia mala svoj pelech aj na
zemi, ten využívala, keď som bola doma. Pre Afriku sme zriadili v
tej istej izbe matrace na zemi a dúfali sme, že Afrika pochopí, že
bude spávať tam a na posteľ nesmie. No akonáhle som prestrela na
položené matrace plachtu a povedala som Afrike "miesto", v tej
sekunde sa tam na celú dĺžku natiahla Gaia a posteľ jej bola celkom
ukradnutá. Zase to tie psy vyriešili najlepšie. Gaia nijako
neriešila to, či sa Afrika hrabe na posteľ, alebo nie, pokojne tam
mohla ležať celý večer, nevadilo jej, ani keď sa Afrika natlačila ku
Gaii na matrace. Neraz majú vyloženú hlavu jedna na druhej, alebo
nohy, no proste sú úžasné.
|
Keďže Gaia v nasledujúcom období prišla zo zdravotných dôvodov o
maternicu, obávali sme sa, že sa to môže stať aj Afrike a tak sme si
od Afriky nechali hneď z prvého vrhu jednu sučku - Cortinu. Tá
zapadla do svorky úplne perfektne. Pochopila, že šéfom medzi
4-nožcami je Gaia a že Afrika jej bude tolerovať snáď úplne všetko.
Afrika ako mama bola úžasne starostlivá, v čase, keď Cortina
vymieňala mliečne zuby za trvalé, jej Afrika jazykom masírovala
ďasná. Podrobnejšie sme o tom písali v
albume Cortiny.
|
Baby aj naďalej spolu spávajú i jedávajú. V lete občas zabehneme na
zmrzlinu. Robia u nás špičkovú jadranskú. Gaia už o zmrzlinu nemá
záujem, ale tie mladšie si radi dajú jogurtovú, alebo tvarohovú.
Nerobí im problém podeliť sa o ňu hoci aj z jedného kornútka.
Neexistuje, že by na seba zavrčali, alebo sa snažili ukradnúť všetko
pre seba. Jediný, komu kradnú jedlo a to hlavne Cortina a teraz už
aj Fidži, je náš kocúr Berťo. Môže si však za to sám. Je
neuveriteľne prieberčivý, máločo mu vyhovuje a už vôbec nežerie 2x
po sebe to isté. Keď to neustriehneme, baby zlikvidujú všetky zvyšky
a potom priberajú. Našťastie na Fidžine to zatiaľ nevidno. |
Inak kocúra všetky naše psice výborne tolerujú. Kocúr u nás vyrastal
spolu s "B"-čkovými šteniatkami a bol im rovnocenným
sparingpartnerom. Najradšej sa s nimi hral na naháňačku a skrývačku.
Nemyslite si, že to bolo len tak, že on sa skrýval a šteňatá ho
naháňali. Vôbec nie. Tá hra bola rovnocenná. Berťo mal veľkú radosť,
keď šteňatám prešiel cez rozum. Keď ho prestali naháňať, začal
naháňať on ich, provokoval ich, skryl sa a mňaučal, aby ho hľadali.
Podnikal útoky zo svojich skrýš dovtedy, kým ho nezačali naháňať.
Bolo to úžasné divadlo. Malo to len jedinú chybu, Berťo si
vytvoril obraz, že všetky psy sú kamaráti a dá sa s nimi hrať. Mal
voľný pohyb po vonku a jedného dňa sa vybral ďalej z nášho dvora.
Zrejme zabrúsil k niektorému susedovi, kde bol menej priateľský pes
a Berťo sa domov ťahal len po predných nohách s kompletne
prehryznutou panvou. Z tohto zranenia sa vylízal, ale pochopil, že
so psami nie je iba zábava. Teraz chodí na výlety len do dvorov, kde
nemajú psa. Naše psice toleruje, nechá sa oblízať, kým bola Cortina
malá, hral sa s ňou, teraz sa hráva s Fidžinou, ale už sú to len hry
na mieste - capkajú sa labkami a pod. Už sa s nimi nenaháňa.
Psice
sa naučili pekne sedieť, keď sa rozdáva jedlo, či je to doma, alebo
na opekačke. Trpezlivo čakajú, kým príde rad aj na nich a dokonca
pri tom tolerujú aj kocúra. |
Na jar sa do našej svorky priplietlo kukučie mláďa. Ako vždy je v
hniezde kukučie mláďa najväčšie a ako vždy ho matka ostatných mláďat
akceptuje a z hniezda ho nevyhodí. V tomto prípade je len jedna
výnimka (zatiaľ), že kukučie mláďa tie domáce mláďatá neoberá o
potravu. Uvidíme ako dlho potrvá, kým ten drobec začne psom kradnúť
granule z misky. |
Pôvodne som mala v úmysle nemať viac ako 3 psy naraz a aj teraz si
myslím, že by to bolo celkom dosť. Keď sa nám narodili šteniatka
"F", Fidži bola od začiatku
iná, zvedavá, šikovná, najväčší prieskumník a mala veľký záujem o
deti. Keďže pôvodný záujemca o ňu sa nakoniec kvôli farbe
rozhodol pre plavú sučku, Fidži
u nás ostávala o čosi dlhšie, než ostatné šteňatá. Čím dlhšie sme ju
mali, tým viac som ju obdivovala a už som sa jej nedokázala vzdať. A
tak neplánovane máme zase o jednu babu viac. Fidži zapadla do svorky
perfektne, stále je veľmi hravá, veselá a nekonfliktná. Je veľmi
ostražitá, s ňou sa nemusíme báť, že by nás niekto nepozorovane
prepadol. Doma si však rada polebedí v pelechu a neraz nie sama.
Baby sa znášajú veľmi dobre a do vaničky sa často natrepú aj dve
naraz.
Zľava: Fidži a Afrika, Fidži a Cortina, Cortina
|
Nedávno sa mi podarilo zohnať veľké hovädzie kosti a tak si baby
riadne zamaškrtili. Rozložili sa po dvore, aby si strážili svoju
korisť. Občas sú zvedavé, či tá druhá nemá lepšiu kosť a tak to
idú skontrolovať. Opustenú kosť hneď niektorá uteká zabrať, ale
pritom opustí tú svoju a tak si ich povymieňajú. Ak by však chcel
niekto zabrať neopustenú kosť, majiteľka si ju stráži s patričným
vrčaním. Votrelec to vždy rešpektuje a tak k žiadnym potýčkam
nedochádza.
S
novými technológiami sa mi podarilo urobiť aj
video, ako si Afrika a Cortina pokojne obhrýzajú veľké kosti bez
toho,
aby vznikli akékoľvek potýčky. |
Život s našimi psicami je úžasný, ale nemožno to paušalizovať. Takáto
svorka vyžaduje vodcu, ktorého všetky psy vo svorke rešpektujú, ktorý sa
nebojí riešiť akúkoľvek situáciu, ktorá môže medzi psami vzniknúť a
akýkoľvek náznak odporuje zlikviduje raz a navždy. Veľmi dôležité je to
hlavne v období puberty, kedy mladý pes skúša, čo si môže dovoliť. V
takom prípade je najlepšie rýchlo precvičiť také cviky poslušnosti,
ktoré psa upevňujú v podriadenej pozícii (sadni, ľahni, zostať) a vodca
svorky si tak utvrdí svoju autoritu.
Napriek akýmkoľvek teóriám, ktoré fungujú pri spolužití viacerých
súk, alebo suky a psa, treba si veľmi dobre rozmyslieť, či sa človek
pustí do spolužitia dvoch, nedajbože viacerých psov-samcov na jednom
dvore. Samce oveľa tvrdšie a intenzívnejšie medzi sebou súperia o
pozíciu vodcu svorky a hoci aj svojho človeka v plnej miere uznávajú ako
autoritu, nedokážu sa vzdať vzájomných potýčiek. Neraz sa v takom
prípade musí človek rozhodnúť jedného psa vzdať, alebo ich rozdeľovať
tak, aby sa na dvore nikdy spolu nestretli.
|