Hovorí sa: "športom k zdraviu", alebo : "športom k trvalej invalidite".
 

Dúfame, že platí varianta č. 1 a tak trávime jesenné dni pohybom. Fidži začala ako ťažný pes, už sa k nej pridala aj Cortinka a trénujú na striedačku. Keďže ja toho o palici veľa nenabehám a bicykel mojim polámaným platničkám neprospieva, hľadala som spôsob, akým baby prebehnúť tak, aby boli pod dozorom, aby nikde nevbehli pod auto a aby ma odtiaľ rovno neodviezli na ARO. Našli sme si cestu mimo dopravnej premávky, končiacu v poliach a lúkach. Na začiatku cesty baby vypustím z auta, aby sa mohli popri aute riadne prebehnúť, na lúkach si dáme prechádzku a vodu z potoka a cestou späť ešte trochu kondičky. Cortina to neskonale miluje, keď vidí, že smerujeme na behaciu cestu, už by sa najradšej z auta vyrútila aj za jazdy. Podarilo sa mi ju nafotiť mobilom. Nie sú to profi fotky, lebo je to spakruky jednou rukou, naslepo za súčasného šoférovania. Mne zatiaľ neznámo ako sa mobil prepol do sériového snímania fotiek a vyrábal kombinácie troch záberov v jednom obrázku. Mne to pripadá veľmi zaujímavé, len škoda, že pri tom nevidno tú rýchlosť akou sa Cortina rúti po kraji cesty. Sparingpartnera jej robí Fidži a jedným smerom aj Rika. Cestou späť sa už Rika vezie ako kráľovná, a spoza okna auta vyplazuje na baby jazyk.

O niečo neskôr sa mi podarilo urobiť niekoľko záberov aj riadnym foťákom.
Beháme takto takmer každý deň.
Kým spočiatku Fidži behávala tak akosi z núdze cnosť - za autom", asi po mesiaci tréningu tomu prišla na chuť. Dnes už beháva popredu a aj Cortina má čo robiť, aby jej stačila. Hoci zábery sú ešte z jesene, dnes je koniec januára 2010 a nezaháľali sme ani na snehu.  Od dnes však budeme mať nútenú prestávku, lebo cestu nám tak zasnežilo, že sa tam autom nedá prejsť. Kým snehu neubudne, sme odkázaní na pešibus.

FIDŽI

CORTINA