Prvý marcový víkend sa v Zuberci konali Majstrovstvá európy psích záprahov. Na oficiálnej stránke tejto akcie si môžete prečítať odbornejší popis disciplín. Hoci osobne som nezachytila žiadnu reklamu na túto akciu, a keby sme tam nemali plánované cvičenia zo štúdia kynológie, tak asi o tomto preteku nevieme vôbec. Ale zrejme šlo o dosť prestížne preteky, o usporiadanie ktorých organizátor bojoval s ďaleko väčšími európskymi strediskami, pretože sa to konalo pod záštitou Zuzany Martinákovej a za účasti aj prezidenta Slovenskej republiky - pána Ivana Gašparoviča. Aj sme ho tam stretli ako šoféroval snežný skúter, aj sme sa s ním pozdravili, ale už sme si ho nestihli odfotiť. Nevadí, veď za hviezdy tam aj tak boli psy.

Bola to prvá akcia, o ktorej viem, kde bolo povinné čipovanie všetkých psov - účastníkov pretekov. Zaujímavé bolo, že kontrola čipu prebiehala aj tesne pred štartom a aj okamžite po príchode do cieľa. Zrejme preto, aby si pretekár nemohol psy niekde na trati vymeniť.

Počasie sa v tento deň príliš nevydarilo, striedavo snežilo a fujačilo, slnka nikde. Vraj pre počasie boli aj skrátené trate jednotlivých disciplín. Naše 3 psice si však z počasia ťažkú hlavu nerobili, veď majú riadne kožuchy. Užili si tam toľkej pozornosti do návštevníkov, že im vystačí aspoň na pol roka dopredu. Keďže k pretekárskym psom sa diváci nemohli priblížiť a už vôbec nie ich pohladkať, veľký rozruch sme spôsobili my s 3 veľkými psami, ktoré sa dali aj pohladkať aj sa s nimi mohli ľudia odfotiť, filmovali si s nimi svoje deti, zdá sa že poniektorí pri tom aj zabudli, že sa prišli pozrieť predovšetkým na psie záprahy. 

Každopádne som na našu Gaiu, Riku a Cortinu hrdá, že urobili krásnu reklamu plemenu hovawart, predstavili sa ako slušné, vychované a socializované hovawartky, ktoré nemali žiadny problém ani s dospelákmi, ani s deťmi, z rovnováhy ich nevyviedli ani snežné skútre, veľký balón a dokonca ani streľba zo samopalov, ktorá sa tam ozývala dosť často. Sprievodný program totiž zabezpečovala armáda, robili súťaže pre deti, dospeláci si mohli zastrieľať z rôznych zbraní, boli ukážky automobilovej naháňačky páchateľov aj ukážky práce služobných psov.

Bol tam aj konský povoz so saňami, ktorý vozil ľudí za poplatok. Akurát tie kone sa našej Cortine nepáčili a stále im nadávala. Škoda, že sme nerozumeli čo, ale asi nerozumeli ani tie kone, alebo boli celkom hluché, lebo Cortinin štekot nimi ani nepohol.

V okolí tratí sa psy navoľno pohybovať nemohli (škoda, možno by pretekári bežali rýchlejšie :-))), ale zato pri parkovisku bolo priestranstva dostatok, baby sa tam vylietali, vyváľali v snehu, napili sa čerstvej vody z horského potoka a po krásnom dni sme sa pred zotmením pobrali domov. Preteky pokračovali aj v nedeľu, ale to nás už zase čakali povinnosti doma na cvičáku.